V hre je výkladná skriňa mesta a krajiny

Aj keď je na zaplakanie zdevastovaná, je to posledná známa a nedotknutá panoráma Bratislavy, navyše je na vstupe z Európy na Slovensko a je - samozrejme - ohrozená.

Hovoríme o amfiteátri a priliehajúcej technickej budove pod bralom hradu Devín. Naozaj jej hrozí demontáž, mestu však potom hrozí nielen strata poslednej nedotknutej siluety, ale aj siahodlhé súdne ťahanice. Nehnuteľnosť je však údajne prenajatá a prenajímateľ, spoločnosť Seafly, je rozhodnutý sa súdiť. Potvrdil nám to štatutár spoločnosti František Zvrškovec: „My na súd rozhodne pôjdeme.“

Podľa jeho slov mesto vypísalo súťaž na architektonické riešenie, vybralo jeden návrh a potom vypísalo súťaž na investora. Podmienky mesta akceptovala spoločnosť Seafly s tým, že to do roka a do dňa zrealizuje a, samozrejme, celú stavbu prefinancuje. A - zrazu sa vec zastavila. F. Zvrškovec hovorí, že sa politickými zásahmi odďaľovalo vybavenie stavebného povolenia. V roku 2004 sa rozhodlo o demolácii celého objektu, vtedajší námestník primátora Štefan Holčík navrhoval celý objekt zaviesť úrodnou zeminou, aby sa tam údajne mohli uchytiť endemické rastliny Devínskej Kobyly. F. Zvrškovec vyjadril názor, že vtedajší starosta Jozef Paczelt zatajil pred úradom i poslancami fakt, že objekt má právoplatného nájomcu.

V tom istom roku riaditeľ mestského investora pamiatkovej obnovy Paming Cyril Vaňo hovoril o príprave asanačného projektu s tým, že sa musia vyjadriť aj kompetentné zložky štátnej správy. Magistrát v súčasnosti k problematike nevie nič povedať - tlačové oddelenie nás informovalo len o existencii spisu, ktorým sa nariaďuje búranie objektov. Tie sú vo vlastníctve mesta. Na likvidáciu objektu treba 2,5 milióna, zatiaľ sa však v rozpočte už po tretí rok nenašli.

Starostka Devína Ľubica Kolková tlmočí názor miestnej časti, ktorá jednoznačne a úpenlivo trvá na obnove areálu ako jednej z mála možností, ktoré obec má. Amfiteáter aj s bývalou reštauráciou, ktorá poskytovala aj zázemie hercom, vybudovali po druhej svetovej vojne. V časoch uzavretia pohraničných obcí slúžil objekt len na výročné predstavenia historických opier, od sedemdesiatych rokov bol verejne prístupný a bol jedným z mála miest, ktoré umožňovalo z komunistického štátu nazrieť aspoň na stromy za železnou oponou. Neskôr ho však zdevastovala armáda, ktorá okupovala aj časť nábrežia. Po páde komunizmu bol objekt, ktorý polstoročia vítal ľudí prichádzajúcich po Dunaji, spustnutý. Zmysel existencie areálu spočíva viac v morálnych ako v stavebných hodnotách.