Rozhovor s psychologičkou: Učitelia a rodičia majú mať scenár

Zdroj: Archív M. T. Š.

S detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou sme sa zhovárali o bombových hláseniach na školách, ktoré začiatkom školského roka vyvolali na Slovensku paniku. Sme pripravení, keď sa zopakujú?

Ako by škola a jej učitelia mali reagovať na informáciu o bombovom útoku voči žiakom?

Máme systém prevencie a prevenciou pre deti je, aby videli, že učiteľ to berie vážne, no zároveň, aby nebol v extrémnom strese, mal by zostať čo najpokojnejší. Tým, že sa nahlasovanie bomby opakovalo, vytvorilo to rezistenciu, napriek tomu, vždy bude existovať obava, že hrozba môže byť reálna. Škola, ako aj učitelia musia mať pripravené scenáre, ako postupovať. Príprava a scenár pomôže takúto situáciu zvládnuť lepšie.

Sú na to školy pripravené?

Realizujú cvičenia v súvislosti s požiarom, toto je veľmi podobné. Mám dieťa, ktoré mi hlásilo, že majú v škole požiarny poplach, musia sa dostať zo školy von a už to bolo pre neho extrémne stresujúca situácia, hoci to bol nácvik. Je dobré, ak to deti majú vyskúšané. Neobúvam sa, nejdem si po bundu, musím vybehnúť von, alebo opačne, obúvam sa, idem si po bundu, odchádzam von. Môžeme trénovať, koľko nám to bude trvať. U starších detí to môže byť rýchlejšie, u mladších pomalšie. Samozrejme, nevytvárame im umelé bombové situácie. Nemusíme povedať, že ide o požiar, jednoducho evakuujeme sa z budovy, potrebujeme sa čo najskôr dostať na dvor.

Ako môžu zapôsobiť informácie o bombových útokoch na psychiku detí?

Po takejto udalosti je najlepšie ju ošetriť tým, že sa opýtate detí, ako to zobrali, ako to na nich pôsobilo. Vtedy dostaneme priamy obraz, inak len predpokladáme. Deti, ktoré majú strachové tendencie, nemajú radi zmenu, majú vzťah k úzkosti, alebo sa nachádzajú v depresívnych stavoch, takáto situácia je pre nich stresujúca, dostáva ich do nepohody a disharmónie. Na druhý deň musia ísť znova do školy a môžu si klásť otázku, či to bude pohodový deň, alebo bude plný stresu. Môže to u niektorých vytvoriť poststresovú reakciu, čo môže trvať aj niekoľko dní, kým znovu nadobudnú pocit, že prostredie je bezpečné.

Čo v prípade, že dieťa sa bojí a odmieta ísť do školy?

Nemôžeme za každú cenu povedať, že sa to nikdy nezopakuje, lebo by to nemusela byť pravda a my deťom neklameme. Môžeme povedať, že škola aj my robíme všetko pre bezpečnosť na škole a ak sa znova niečo také stalo, tak sa to bude riešiť známym spôsobom. Pôjdete von, ja pre teba prídem, čiže robíme uistenie o tom, že máme spôsob, ktorým to budeme riešiť. Škola, rodič, učiteľka už máme pripravené scenáre riešenia.

Kedy sa rodič má obrátiť na detského psychológa?

Rozhodnutie je jednoznačne na rodičovi, alebo na odporučení školy, učiteľa, lekára. Dnes to nie je žiadna stigma, ale pomoc a podpora výchovy rodičov, teda že je aj ďalšia osoba sa môže rozprávať s dieťaťom o jeho pocitoch a zážitkoch. Deti môžu mať vždy ďalšiu opornú osobu, ktorá im pomáha zvládnuť ich detstvo.

Poznačil deti COVID-19 tak, že si dodnes nesú následky, s ktorými sa nevedia vyrovnať?

Covidom vznikla špeciálna situácia plná zmien pre deti: nechodili do školy, izolácia v rámci rodiny a ďalšie veci, ktoré nastali aj v rámci starostlivosti, má svoje dôsledky. Podľa prvých štúdií a aj z vlastného pozorovania v poradni sa to dotklo detí v predškolskom veku 3 až 6 rokov. Za normálnych okolností by mohli kvalitne nastúpiť do detských kolektívov, mimo rodičov a získali by zručnosti sociálneho kontaktu. To sa neudialo. Sú to dnes deti, ktoré chodia do školy. Druhou skupinou detí sú tínedžeri, ktorí boli vtedy vo veku 12 až do 18. V tom období mali mať veľmi rozšírený kontakt s rovesníkmi, no bolo to zatlačené do úzadia, dopredu sa dostal internet. Preto zlyhávajú v sociálnych kontaktoch, v nadväzovaní vzťahov. Určite sa však nedá povedať, že je to u všetkých detí daného veku, je to individuálne. V učebnom výkone sú na tom najhoršie deti, ktoré boli v tom čase prváci, druháci a práve sa učili písať a čítať bez odborného prístupu učiteľa. Myslím, že si to ponesú, pretože kvalita základov nebola natoľko rozvinutá, ako by mohla byť. Čas ukáže, ako sa deti vyrovnali s danou dobou v ich životnej ceste.

(mc)