Je štvrť zvaná Ahoj zabudnutá Bohom?

V mestskej časti Bratislava - Nové Mesto existuje Bohom zabudnutá štvrť, takzvaný Ahoj. Je to štvrť, ktorá existovala, keď sa Bratislava ešte končila pri terajšom Jacobse (bývalé Figaro).

Týmito slovami uvádza svoj list naša čitateľka Mariana Krupcová a pokračuje: „Bratislava sa odvtedy rozrástla až do Rače, ale v tejto časti Nového Mesta sa za posledných 30 rokov nič nezmenilo. Do dnešného dňa pitnú vodu rozvážajú cisterny, lebo tu neexistuje vodovod, plynofikácia je stále v nedohľadne, kapacita elektrickej energie je nedostačujúca, na kanalizáciu, ktorá je v časti Sliačskej ulice, malo možnosť napojiť sa ani nie 10% domov, o samostatnej telefónnej linke nemôžete ani snívať. A najkrajšie je, že na odbore územného plánovania vás potešia, že najbližších 10 rokov to všetko zostane určite na tej istej úrovni. Podotýkam, že píšem o hlavnom meste Slovenska - Bratislave, nie o pohraničnej dedinke!“

M. Krupcová si v závere listu kladie rečnícku otázku, či to nie je spôsobené tým, že tu nebýva žiadny vládny činiteľ ani poslanec. List sme poskytli vedeniu mestskej časti so žiadosťou o vyjadrenie. „Technickú infraštruktúru územia Ahoj - Briežky rieši územný plán obytnej zóny Koliba - Briežky, v ktorom je navrhnuté, aké zariadenia a siete je potrebné realizovať na zlepšenie technického vybavenia tejto lokality,“ uvádza sa v stanovisku mestskej časti, ktoré vypracoval jej hlavný architekt Jaroslav Kocka. „Otázka realizácie súvisí s náročnosťou stavieb, s finančnými prostriedkami a s ochotou jednotlivých správcov sietí vybudovať tieto zariadenia a únikové stavby. Preto je potrebné položiť otázku, komu platíme vodné, stočné, elektrinu, plyn a telefón. Určite nie miestnemu úradu, ale jednotlivým správcom sietí. Nevyhýbame sa zodpovednosti a v mnohých prípadoch v rámci finančných možností budujeme aj siete technickej infraštruktúry, ale sme presvedčení, že komu sa platí, ten by sa mal postarať aj o rozvod médií, za ktoré poberá peniaze.“

Podľa J. Kocku je v prípade lokality Ahoj - Briežky potrebné vybudovať pre zásobovanie vodou automatickú tlakovú stanicu v rámci areálu vodojemu Vtáčnik. Bez tejto vodohospodárskej stavby nie je možné vybudovať rozvod vodovodných potrubí. Podobne je to aj s ďalšími sieťami a zariadeniami, ako sú trafostanice a regulačné stanice plynu. „Vieme o problémoch tejto lokality,“ ubezpečuje J. Kocka. „Pred asi tromi rokmi sa nám na základe rokovaní podarilo zaistiť posilnenie existujúcej trafostanice a energetici vymenili elektrické vedenie. Ostatné akcie sú oveľa náročnejšie nielen finančne, ale aj odborne a vyžadujú si spoluprácu a priamu účasť jednotlivých správcov sietí.“

V závere uvádza, že miestny úrad môže vyvíjať väčší tlak na správcov sietí a deklaruje ochotu mestskej časti podieľať sa na financovaní inžinierskych sietí.