Projekt cyklotrónu v akejkoľvek forme presadzujú silou a politickým lobingom

Píšete, že Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo možno ohľadom Cyklotrónového centra vyčítať zanedbanie osvety a podcenenie verejnej mienky. Úradu však treba oprávnene vyčítať oveľa závažnejšie veci.

V prvom rade amatérsky a diletantský prístup k riešeniu projektu. Namiesto hľadania odborníkov, ktorí sa veci rozumejú, rozdávajú sa zákazky vo vnútri „cyklotrónovej komunity“ a riešia sa spôsobom pokus - omyl. Veď koľkokrát sa len prepracovávala (nakoniec je aj tak mizerná) správa o hodnotení vplyvu cyklotrónového centra na životné prostredie.

Projekt aditívneho PET centra rieši ad hoc zriadená skupina, ktorá nikdy v oblasti nepracovala, hoci vo svete je viacero profesionálov, ktorí ponúkajú hotové projekty na kľúč. Pri cene projektu nad 6 miliárd korún sa určite oplatí kúpiť projekt profesionálov, ako takto improvizovať.

Napriek relatívne dlhému prípravnému obdobiu projektu (začalo sa v roku 1996) dodnes nebol optimalizovaný a ani nie je zodpovedajúco pripravený. Na surový myšlienkový základ projektu sa iba nabaľujú nové aktivity, cena projektu rastie. Z pôvodných asi 50 miliónov dolárov a 300-tisíc korún už stojí vyše 6 miliárd korún a Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo stále žiada vládu o ďalšie prostriedky. Technické problémy sa dostatočným spôsobom neriešia, namiesto toho sa hľadajú cesty, ako projekt v akejkoľvek forme presadiť silou a politickým lobingom.

Ďalej je to nezodpovednosť, s akou sa projekt presadzuje. PET centrum spolu s oddelením nukleárnej medicíny sa nasilu a zbytočne tlačí do najlepšieho a najnovšieho objektu Slovenského metrologického ústavu. Je zarážajúce, že sa napríklad už musel presťahovať národný etalón Slovenska len preto, aby páni z Cyklotrónového centra mali vhodné kancelárske priestory... Tvrdošijne sa trvá na takzvanej rekonštrukcii objektu I na PET centrum, hoci takýto postup nie je vhodný ani z hľadiska radiačnej bezpečnosti.

Aj s využitím podhodnotených údajov Cyklotrónového centra sa dá jednoznačne dospieť k záveru, že vnútri Slovenského metrologického ústavu budú prekračované nie smerné čísla, ale priamo radiačné limity. Hlavnému hygienikovi to zrejme neprekáža a považuje to za nevýznamný vplyv, predseda úradu pre metrológiu, zdá sa, nepotrebuje národné etalóny Slovenska a najmä ľudí s nimi pracujúcich chrániť.

Nakoniec už vo februári 2001 žiadal hlavného hygienika o povolenie maximálnych prevádzkových limitov na 25-násobok smerných hodnôt. Neviem potom, aké plánuje havarijné hodnoty, v každom prípade ide o čísla, ktoré sa používajú a dajú akceptovať pri jadrových elektrárňach. Tie sa však, ako vieme, nestavajú na sídlisku a už vôbec nie vo vnútri národných metrologických inštitúcií...

František Gábriš, Mannersdorf
AD: NÁZORY NA VYBUDOVANIE...