Na Železnej studničke chcú stromy a lúky

Ak si rekreační cyklisti nechcú pri Železnej studienke zbierať skrutky z bicykla a chcú si na druhý deň sadnúť, musia jazdiť po chodníkoch. I pri najväčšej slušnosti a pozornosti voči chodcom dochádza ku konfliktom, niekedy, bohužiaľ, i úrazom.

Chodci sa pýtajú - kde sa môžeme v pokoji prechádzať, obdivovať zeleň a nechať deti vyblázniť sa a psy vybehať sa, keď musíme mať neustále „oči na stopkách“, či sa na naše deti či psy nevalí nejaké nebezpečie? Cyklisti sa pýtajú - kde sa môžeme bicyklovať, dýchať čerstvý vzduch a tešiť sa z prírody bez toho, aby sme chodcov museli žiadať o uvoľnenie kúska chodníka? Úsek od Partizánskej lúky po Železnú studienku nie je dlhý - prečo neinvestovať peniaze radšej do asfaltovej cesty, aby cyklisti nemuseli okupovať chodníky? A ak na to nie sú peniaze, tak prečo neoznačiť chodník po pravej strane ako chodník pre cyklistov a chodník po ľavej ako pre chodcov? V celom areáli by malo byť cyklistom aj chodcom jasné, kadiaľ ísť a kadiaľ nie. Na Partizánskej lúke sme si zvykli na „stánok občerstvenia“ Kohútik. Plechová búda, v ktorej vám predajú možno skromné, ale k danému prostrediu najprirodzenejšie občerstvenie. Kofolu, pivu, nanuk, párky, keksík, lupienky... Sortiment ľuďom vyhovuje, ale miesto tej búdy si určite vedia predstaviť na plochu možno rovnaký, ale dizajnovo krajší domček. Niečo, čo by bolo estetickejšie, ale zároveň bezpečné z hľadiska prevádzkovateľa.

Na Železnej studienke sme si zvykli na kozičky a občas živú country hudbu. Čo by mňa potešilo - keby ľudia videli, podľa čoho dostala Železná studienka svoje meno. Viem, že prameň už asi vyschol, ale malá spomienková tabuľa by neuškodila.

Svojská lesácka atmosféra na Kačíne je tiež čosi osobité, vymeniť to za luxusnú reštauráciu, ktorých je v meste tucet... Načo by komu bola luxusná reštaurácia, veď do lesa sa nechodí v oblekoch a do luxusných reštaurácií v športovom. Do luxusnej reštaurácie nikto nepríde peši a hádam nechceme, aby nám v lesoparku jazdili rýchle autá, ktoré väčšinou vlastnia návštevníci luxusných reštaurácií....

Rodičia detí by mali určite mnoho nápadov, ako pre ne zlepšiť spomínaný areál a tak mi napadlo či by nebolo jedno z najmúdrejších riešení vyslať zopár študentov do terénu, nech sa popýtajú na ich názory a nápady.

Na spomínanej štúdii ma prekvapila jej náročnosť a pompéznosť, pritom by stačilo riešiť „drobnosti“ Nemyslím si, že niekto stojí o reštaurácie, vyhliadkové veže a podobné stavby. Ak chceme vidieť budovy a stavby, pôjdeme do mesta. Tam ich je dosť. Tu chceme vidieť lúky a stromy. Je to klišé, ale je to tak - chceme uniknúť z betónovej džungle do zelene a nie zase medzi budovy, nech už sú akokoľvek vkusné a pekné.

Je veľa ľudí, ktorým záleží na Železnej studienke. Nie všetci vedia o plánoch s ňou a tých málo, čo o nich vedia, nevedia, ako by mohli ovplyvniť rozhodnutie o jej budúcnosti. Naozaj patrí Bratislavčanom a mali by o nej spolurozhodovať.