Pre koho sú galérie vlastne otvorené?

Spočiatku som bola rozhodnutá napísať do niektorého denníka, ale myslím si, že Bratislavské noviny sú ešte vhodnejšie. Týka sa to zatváracieho času na výstavách, ktoré usporadúva Galéria mesta Bratislavy.

Nie je mi jasné, prečo v dnešných časoch, keď každý pracuje a snaží sa pracovať čo najviac, lebo okolnosti ho k tomu nútia - teda nemôže si skracovať pracovný čas, ako to poniektorí robili za socializmu - sú výstavy otvorené vo všedný deň len do 17. hodiny. Veď väčšinou sa pracuje najmenej do 16.30 a keď sa niekto chce v pokoji pokochať na výtvarných dielach nemá šancu to stihnúť. V sobotu a v nedeľu to tiež nemusí vyjsť, veď je tu aj rodina a treba porobiť niečo aj doma, ísť na výlet, do záhrady, v zime lyžovať, v lete na kúpalisko.

Keby chceli dnešní rodičia vychovávať svoje deti k estetickému cíteniu, nemajú šancu, nestíhajú to. Potom sa hovorí, že sme nekultúrny národ, ale začať sa musí u detí. No kedy a kde, samozrejme, ostáva len televízia a vieme, že deti si v televízii vyberajú svoje, alebo hrajú počítačové hry. Málo čítajú, mimochodom aj dospelí a keď by si potom mohli pozrieť niečo lahodiace oku a duši, nemajú možnosť kvôli časovému obmedzeniu. A keby išla na výstavy škola alebo trieda? Všetci si pamätáme, ako vyzerali hromadné návštevy koncertov a výstav za našej mladosti. Žiadne dieťa tomu, čo malo, nevenovalo pozornosť a efekt bol nulový, nikoho to neobohatilo a učitelia prežívali horúce chvíle. Myslím si, že dnes sa to už ani nerobí. Neviem, mám už deti odrastené, takže nemám prehľad ako to na školách chodí.

Tak kvôli komu sú výstavné siene otvorené od 10.00? Kvôli dôchodcom? A tí dozerajúci vo výstavnej sieni sú tiež väčšinou dôchodcovia, takže tým by neprekážalo a bolo asi v podstate jedno, akú majú pracovný čas, keby pracovali napríklad od 12.00 do 19.00 alebo ešte lepšie od 14.00 do 20.00, alebo podobne. Naposledy sa mi to stalo na výstave Albrecht Dürer v Mirbachovom paláci. Aj keď sme prišli s priateľkou skôr s tým, že máme možnosť si v robote chýbajúce nadrobiť, bolo pol piatej a päť minút, keď nás dozor výstavy upozornil, že o piatej už musíme byť všetci dole a oni musia zamknúť. Takže sme mali, samozrejme, zážitok pokazený a výstavu sme dopozerali v nervozite, aby sme náhodou nezmeškali. Neverím, že by sa s tým nedalo niečo robiť, len komu kompetentnému povedať, na koho apelovať, kam sa obrátiť, čo môže urobiť sám jeden Bratislavčan? Nikdy som sa nesnažila veľmi kritizovať, snažím sa na všetko pozerať objektívne, zvážiť všetky možnosti, no toto bolo už na mňa veľa, takže bude vám patriť vďaka, ak sa pokúsite aspoň niečo v tejto veci podniknúť, aspoň uverejniť podnet. Nečakám, že to vyriešite, samozrejme, to by bola hlúposť, chcieť to od jednej redakcie, aj keď veľmi potrebných, dobrých a čítaných novín.

Adela Slováčková, Bratislava
LIST ČITATEĽA