Zdroj: Marián Dekan
Rovných 1 494 nakazených a 28 úmrtí – taká je doterajšia bilancia ochorenia Covid-19 na Slovensku, ktoré sa prvýkrát potvrdilo 6. marca u pacienta z Malaciek. Tušíte však, koľkých ľudí trápi infekcia dýchacích ciest zapríčinená iným vírusom ako „koronou“? Úrad verejného zdravotníctva nám poskytol presné údaje.
Prísne epidemiologické opatrenia proti šíreniu nákazy koronavírusom Slovensku zjavne výrazne pomohli. Na rozdiel od mnohých iných štátov počet chorých u nás naďalej dramaticky nestúpa, takže nemocnice začali postupne meniť pohotovostný režim a riešiť konečne aj pacientov s odloženými plánovanými operáciami.
Lôžka, ktoré bratislavské nemocnice vyčlenili na liečbu ľudí nakazených koronavírusom, sú v týchto dňoch takmer všetky prázdne. „Aktuálne máme k dispozícii 204 lôžok pre pacientov s pozitívnym Covid-19, hospitalizovaných je 24 pacientov. Červené zóny, v ktorých sa nachádzajú tieto lôžka, sú vo všetkých našich nemocniciach, najviac však na Infekčnej klinike na Kramároch a v Pľúcnom pavilóne v nemocnici v Ružinove, kde sú hospitalizovaní pacienti s potvrdeným Covid-19 a tiež suspektní pacienti (podozriví, pozn. red.),“ skonštatovala pre Bratislavské noviny už pred týždňom hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská. Údaj o počtoch hospitalizovaných môže byť v tejto chvíli trochu iný, fakt však je, že taký prudký nápor ťažko chorých, aký bol v Taliansku či vo Veľkej Británii, sme našťastie nezažili.
Zaujímalo nás preto, koľkých ľudí u nás potrápili v tomto roku iné vírusy ako obávaný koronavírus, ktoré tiež majú na svedomí akútne respiračné ochorenia (ARO). Ich paleta je celkom pestrá, sú to predovšetkým vírusy chrípky, ale takisto adenovírusy či respiračné syncytiálne vírusy. Ukázalo sa, že akútne respiračné ochorenia sa len za necelých päť mesiacov tohto roku potvrdili u takmer trištvrte milióna Slovákov a nie vždy mali ľahký priebeh.
„Od 1. januára 2020 do konca minulého týždňa bolo hlásených celkovo 711 843 akútnych respiračných ochorení. Pokiaľ ide konkrétne o chrípku a chrípke podobné ochorenia, hlásených bolo 78 134 prípadov, čo predstavuje približne 11 percent zo všetkých akútnych respiračných ochorení,“ informovala Dáša Račková z Úradu verejného zdravotníctva SR. Chorých bolo pritom určite viac, nie všetci totiž museli vyhľadať lekára, takže ich štatistika nezachytila.
Počet pacientov s akútnym respiračným ochorením alebo chrípke podobným ochorením, ktorí skončili pre ťažší priebeh v nemocnici, sme sa však nedozvedeli. „Nakoľko systém hlásenia týchto ochorení je založený na ich pravidelnom týždennom, tzv. hromadnom hlásení od praktických lekárov pre deti a dorast, ako aj všeobecných lekárov pre dospelých, evidencia počtu hospitalizovaných sa nevedie,“ vysvetlila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
Zdravotnícke zariadenia však majú povinnosť hlásiť každý prípad ťažkej akútnej respiračnej infekcie (SARI), ako aj úmrtia na túto diagnózu. Podľa Račkovej bolo od 1. januára tohto roku hlásených 27 ochorení SARI, pričom v desiatich prípadoch z nich sa potvrdil vírus chrípky. A z hlásených desiatich úmrtí na SARI bol v štyroch prípadoch potvrdený chrípkový vírus.
Hoci chrípku mnohí z nás podceňujú, môže byť nebezpečná najmä pre chronicky chorých a starších ľudí. Na komplikácie spôsobené chrípkou zomiera podľa Úradu verejného zdravotníctva 600 až 1 000 Slovákov ročne, čo je v priemere 50 až 83 ľudí mesačne. Nový koronavírus si u nás za viac ako dva mesiace od potvrdenia prvého prípadu nákazy vyžiadal ani nie 30 obetí.
(ac)