Ste často pod stresom? Tu je pár rád, ako s ním pracovať

Zdroj: shutterstock

Veľkosť tlaku a mieru negatívneho zážitku, ktorý v bežných situáciách pociťujeme, je možné zmeniť. Ako? O to sme sa porozprávali s psychiatričkou MUDr. Luciou Vaškovou.

V dnešnej dobe musíme zvládať veľké množstvo tlakov a stresu. Často sa cítime  sami na príliš veľké množstvo zodpovednosti a máme pocit, že nikdy nesmiete urobiť chybu. Dochádzajú nám sily a máme dojem, že nezvládame toľko, koľko by sme chceli a potrebovali. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že toto všetko je nutnou súčasťou života v modernom svete, nemusí to tak byť. 

• Zásadná miera stresu neplynie zo situácie samotnej, ale vzniká na základe významu, ktorý (ale na podvedomej úrovni) situáciám, ktoré nás stresujú, pripisujeme. Niekedy sa nám totiž nedarí oddeliť, aký stres skutočne do nášho života patrí a aký do neho vnášame sami na základe našich podvedomých vzorcov. Ak sa nám napr. blíži termín uzávierky, je normálne cítiť istú nervozitu. Ak sa nám však zdá, že naša nervozita je väčšia, než zodpovedá situácii, pravdepodobne je na vine viac či menej uvedomený vnútorný dialóg typu: "Musím vždy vyhrať!" "Keď nevyhrám, ostatní ma prestanú brať vážne!" "Musím to zvládnuť, aby som sa uistil, že som dobrý." "Ak raz niečo nezvládnem, znamená to, že som k ničomu." atď. Naša nervozita tým, samozrejme, môže až mnohonásobne vygradovať. Tento vnútorný dialóg si niekedy do určitej miery uvedomujeme, niekedy je však schovaný tak hlboko, že o ňom ani nevieme - len si všímame ako nám búši srdce, potíme sa, sme nepokojní, máme strach ... Keď si tento vnútorný dialóg zvedomíme, pozrieme sa bližšie na svoje postoje a motivácie, môžeme s nimi začať pracovať, zmeniť ich alebo ich odstrániť a odmenou nám bude celkový pocit väčšieho uvoľnenia, pohody a zjemníme prežitky stresu. Nezriedka sa stáva, že na základe tohto pokojnejšieho nastavenia sa zlepšia aj naše vzťahy s okolím a pracovné záležitosti sa začnú lepšie dariť.

Môžeme stres zo svojho života úplne vymazať?

• Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie každý stres je škodlivý. Ak znamená len istú mieru hybnej páky, aby sme k svojim povinnostiam pristúpili čo najzodpovednejšie, je to v poriadku. Predsa len sme často v situácii, kedy potrebuje ukázať svoj potenciál, svoje schopnosti a istá miera nervozity, či sa to podarí, je v poriadku. V momente, keď nás stres „prevalcuje“, keď už nie sme schopní konštruktívne myslieť a strach zo zlyhania je silnejší, vtedy už ide o stres, ktorý škodí. Vtedy si treba dopriať čas a zistiť, prečo nás stres úplne pohltil.

Aké sú príčiny takéhoto stresu?

• Príčiny môžu byť u každého človeka rôzne, my sa pozrime na tie najčastejšie. Vieme, že reálne sa nedá stihnúť to, čo sme si predsavzali. Vtedy sa treba pozrieť na to, čo sa stane, ak to nestihneme, prípadne preorganizovať svoj program podľa dôležitosti.

Chceme byť dokonalí. Táto požiadavka patrí zvyčajne do kategórie skrytých motivácií. Nielenže ju nemáme zvedomenú, ale ani si ju často nepripúšťame. Navyše je nereálna, lebo dokonalí byť jednoducho nemôžeme a ak nechceme robiť chyby, znamená to, že sa odmietame učiť, ako by sa veci dali robiť lepšie a ľahšie.

Bojíme sa kritiky. Keď považujeme kritiku len za negatívne hodnotenie, nečudo, že sa jej bojíme. Ak sa ale na kritiku pozrieme ako na iný uhol pohľadu, tak nás kritika môže obohatiť.

Bojíme sa zlyhania. Z predstavy, že by nám veci nevyšli tak, ako sme si naplánovali, nás obchádzajú mdloby. Považovala by sme sa za úplne neschopných, úplne nanič. Mali by sme si však prebrať, čo sa skutočne  stalo, keby nám naše plány nevyšli. Keď si veci pomenujeme, pomôžu nám celú situáciu uzemniť a uvidieť ju takú, aká naozaj je. Ak zlyháme v nejakej časti splnenia úlohy, nevypovedá to o všetkých našich schopnostiach, o celom našom potenciáli. Jednoducho sme len niekde spravili chybu a treba ju napraviť, prípadne sa z nej poučiť do budúcna. Chyby nerobíme preto, aby sme sa z nich rútili, ale aby sme objavovali nové riešenia. Ak máme na seba požiadavku chyby nerobiť, potom žijeme v permanentnom strese.

(vnen)