Je najvyšší čas začať s triedením odpadu
Po zvýšení ceny za káblovú televíziu sa na UPC zosypali hromy - blesky a sťažnostiam nebolo konca. Akosi potichu prešlo výrazné zvýšenie ceny za odvoz a likvidáciu odpadu (OLO), ktoré tiež riadne načrie do vrecák Bratislavčanov.
Toto ticho pripisujem skutočnosti, že väčšina občanov býva v činžovných domoch, aj keď je väčšina už vo vlastníctve majiteľov bytov a smeti sa vynášajú do spoločných odpadových nádob. To znamená, že jednotlivec vlastne s cenou za likvidáciu ním vyprodukovaného odpadu nie je riadne oboznámený. Mimochodom, je to na rodinu týždenne polovica 110-litrového (guľatého) kontajnera.
Nechcem diskutovať o otázke spravodlivosti platieb za OLO v prípade jednotlivého užívateľa bytu alebo viacdetnej rodiny. To ponechávam na spoločenstvá vlastníkov alebo správcovskej organizácie. Čo ma však udivuje, je skutočnosť, ako nevšímavo sa stavajú občania k tejto položke rodinného rozpočtu.
Nie je zriedkavosťou, že ako dedičstvo minulosti stoja na dvoroch nadpočetné nádoby, ktoré sú iba čiastočne plné, a preto ich ani zamestnanci OLO každý týždeň nevyprázdňujú. Alebo sú smetné nádoby síce preplnené, ale napr. prázdnymi škatuľami, PET fľašami alebo iným veľkoobjemovým odpadom. Všetci potom platia vlastne za odvážanie vzduchu. Pritom by stačilo napr. PET fľaše pristúpiť, aby sa vytlačil vzduch a potom uzavrieť. Objem sa tým zníži určite o tri štvrtiny. Alebo škatule rozložiť. Najlepšie by, pravdaže, bolo začať s triedením odpadu. Ušetrili by sme tak nie iba svoju peňaženku, ale aj životné prostredie. Konkrétne by sme prispeli sami sebe aj tým, že by bol čistejší vzduch, ktorý všetci dýchame.
Možno by sme sa časom dočkali aj nižších cien výrobkov. Cenu výrobkov totiž výrazne ovplyvňujú náklady za obal. Extrémne môže byť obal drahší ako výrobok sám. Nemyslíte, že by to stálo za zmenu životných návykov? Je pravda, že za posledných 11 rokov sa okrem iného podarilo položiť na lopatky zber druhotných surovín. S výnimkou farebných kovov, ktoré sa vykupujú nezodpovedne! Kdeže sú súťaže škôl v zbere papiera! Výrobe sa ľahšie dováža surovina, ako organizuje napr. jej domáci zber. Nikto na Slovensku predsa nekontroluje hospodárnosť výroby.
Výrobca si všetko zahrnie do nákladov, zvýši cenu a je to. Prečo by mal teda práve výrobca uvažovať národohospodársky, keď je známe, že myslenie bolí! A okrem toho je na Slovensku nadprodukcia politikov, ekonómov a právnikov - iba širší, teda národohospodársky mysliaci homo sapiens sa akosi vytratil. Voľakedy sa takému spôsobu myslenia hovorilo aj zdravý sedliacky rozum. Zamyslite sa, prosím, vo vlastnom záujme, ako prejaviť svoj angažovaný občiansky postoj napríklad pri problematike odpadu.
Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN