Slovensko starne a problémy zabezpečenia dlhodobej starostlivosti sa môžu prehlbovať

Zdroj: szpp

Ľuďom chýbajú informácie o vhodných zariadeniach pre chorých a odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Ak sa podarí chorého umiestniť do zariadenia, jeho blízki narážajú na neochotu personálu a rôzne príplatky. Vyplýva to z výsledkov online prieskumu na vzorke 568 respondentov so skúsenosťou s dlhodobou starostlivosťou v rámci projektu prípravy stratégie dlhodobej starostlivosti zverejnila Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) SR.

Jedným z najvážnejších problémov sú podľa AOPP chýbajúce kapacity a čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok.,, Súhlasíme s plánom, aby sa v rámci stratifikácie lôžok časť nevyužívaných lôžok v zdravotníckych zariadeniach pretransformovala na lôžka dlhodobej starostlivosti. Zároveň je však potrebné v spolupráci s vyššími územnými celkami (VÚC) a samosprávami obcí dobudovať aj nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb, a to či už verejných, alebo neverejných poskytovateľov," upozorňuje prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti má predstavovať tlak na rodinu a príbuzných. Tá často preberá starostlivosť namiesto špecializovaných zariadení. "Babka je zatiaľ v nemocnici, ale snažíme sa vybaviť hospic alebo domov dôchodcov. Prvý deň hospitalizácie nám povedali, že nám ju o 21 dní dajú domov. Je ležiaca, nevie jesť a potrebuje kyslík. V nemocnici nám ani nevedia poradiť, ktoré zariadenie je pre ňu najvhodnejšie," opisuje svoje skúsenosti jeden z respondentov prieskumu.

,,Zlepšenie dostupnosti informácií by malo byť jednou z prvých vecí, ktoré sa v rámci stratégie dlhodobej starostlivosti zrealizujú," hovorí Lévyová. Prieskum ukázal, že dnes ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba, najčastejšie získavajú informácie od lekára (v 57 percent prípadov), od priateľov a rodinných príslušníkov (40 percent prípadov). Najmenej nápomocní sú sociálni pracovníci, ktorí pomohli len 16 percentám opýtaných, a samosprávy, ktoré boli zdrojom informácie len pre 19 percent. ,,V prípade obce vôbec nebol záujem ani snaha riešiť problém," vyjadril sa jeden z opýtaných.
Až 71 percent respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne, avšak len každý piaty opatrovník zároveň poberal za to aj príspevok na opatrovanie. ,,Treba brať do úvahy aj riziko straty zamestnania či poklesu príjmu, keďže starostlivosť o blízkeho narúša doterajší, nielen pracovný, život ľudí. Okrem toho títo neformálni opatrovatelia nie sú profesionáli a na zdravotný stav opatrovaného by mal dohliadať kvalifikovaný zdravotník," upozorňuje prezidentka AOPP.
Väčšina opýtaných bola celkovo spokojná so službami v zariadeniach sociálnych služieb aj v zdravotníckych zariadeniach. Tí nespokojní sa najviac sťažovali na personál v zdravotníckych zariadeniach, ktorý sa o ich blízkych staral (46 percent respondentov). Lévyová hovorí, že tento problém by mal riešiť projekt stratifikácie nemocníc, v rámci ktorého sa počíta s tým, že na jedno lôžko bude pripadať viac zdravotníkov ako dnes.
V prieskume sa viac ako polovica (54 percent) respondentov vyjadrila, že za kvalitnejšiu starostlivosť si museli priplácať, pričom 50 percent opýtaných takéto príplatky nepovažuje za primerané. ,,Drobné dary, všimné, sponzorstvo, jednorazovo alebo opakovane, samoplatba v kvalitnejšom zariadení, platby aj za ostatné služby," vymenováva formy príplatkov jeden z respondentov prieskumu. Prieskum podľa Lévyovej ukazuje, že zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok financií. ,,Treba upraviť financovanie dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od nákladov s tým spojených. Pre prípad nadštandardnej dlhodobej starostlivosti v budúcnosti by sme však mali zvážiť aj možnosť pripoistenia sa," uzatvára prezidentka AOPP.

(tasr)