Morava pri Devínskej ožíva, Rakúšania tu budujú dvojkilometrové rameno
Zdroj: Matthias Schickhofer
Obyvatelia Devínskej Novej Vsi a návštevníci cyklistického chodníka popri rieke Morave si koncom leta a počas jesene mohli všimnúť stavebnú činnosť na rakúskej strane rieky. Projekt revitalizácie dolnej nivy Moravy sa totiž dostal do ďalšej fázy.
V prvej časti Rakúšania prepojili s Moravou 5,3 km starých ramien. Teraz vytvárali takmer dva km dlhé bočné rameno. Cieľom je opätovne oživiť riečnu nivu a vytvoriť jedinečnú riečnu krajinu s vzácnou flórou a faunou.
Projekt LIFE+, ktorý realizuje WWF (World Wide Fund) Rakúsko v spolupráci so spoločnosťou viadonau a Dolnorakúskym rybárskym zväzom sa dostáva do druhej fázy. Cieľom je lepšie prepojiť prírodnú rezerváciu WWF Auenreservat s Moravou a zlepšiť jej zásobovanie životne dôležitou vodou. Z tohto dôvodu sa rozvoľnia brehy, v minulosti umelo vyložené kameňmi a odstránia sa sedimenty, ktorými sú zanesené bočné ramená. Franz Steiner, projektový manažér spoločnosti viadonau, ktorá je zodpovedná za správu Moravy v Rakúsku uvádza: „Južne od Marcheggu v oblasti Lange Luss vzniká nové, približne dva km dlhé bočné rameno, ktoré bolo pri regulácii Moravy v 20. storočí odpojené a odvtedy bolo úplne zanesené. Okrem toho sa prehĺbi ďalšie existujúce bočné rameno, aby sa tu dlhšie udržala voda.“
FOTOGALÉRIA:
V prvej fáze projektu (leto 2017 - jar 2018) došlo k opätovnému napojeniu 5,3 km bočných ramien. Michael Stelzhammer, projektový manažér WWF Rakúsko vysvetľuje: „Príroda si tu už po niekoľkých mesiacoch opäť zabrala svoje miesto. Vznikajú strmé piesočné brehy, ktoré poskytujú domov pre vzácne druhy, ako napríklad kalužiak obyčajný alebo rybárik. To, že sa sem tak rýchle vracajú, považujeme za veľký úspech.” Aj rybia fauna podľa neho prijíma veľmi dobre nové neresiská a škôlky. V plytkej vode s nízkym prietokom môžu mladé ryby bezpečne rásť, pretože dravé ryby sa tam kvôli nedostatočnej hĺbke nedostanú. Počas prvých prieskumov expertov z WWF boli v bočných ramenách objavené aj rôzne druhy mušlí, napríklad vzácne a prísne chránené korýtko riečne. Ochrancovia prírody sú obzvlášť hrdí na návrat blatničky vodnej. Táto malá, nenápadná rastlina je indikátorom úspešnej obnovy rieky. Potrebuje dynamické rieky, kde sa vytvárajú prirodzené bahnisté brehy a plytké piesčiny. Objavenie blatničky ukazuje, že realizované opatrenia sú úspešné.
„WWF Slovensko víta otváranie ramien Moravy na rakúskom území. Morava je hraničná rieka. Pokiaľ chceme rieke vrátiť život, je zmysluplné uvažovať o podobných opatreniach aj na slovenskej strane rieky,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. Je to podľa nej jedinečná ukážka toho, ako môžu krajiny pristupovať k svojim riekam a cieliť vodohospodárske zásahy aj na vytvorenie prostredia pre návrat ohrozených druhov.
Prírodná rezervácia v Marcheggu, kde dochádza k realizácii obnovných opatrení je už od 70-tych rokov prísne chráneným prírodným územím. Príroda tu má prednosť a človek je len pozorovateľom. V oblasti Moravy a Dyje žije vyše 500 chránených druhov, z toho asi 100 našlo v Rakúsku často svoje posledné útočisko. „Staré stromy tu môžu dôstojne starnúť a umierať a sú ponechávané v prírode. To, čo z pohľadu človeka vyzerá často ako „neupratané“, je pre funkčný ekosystém nevyhnutné. Mŕtve drevo poskytuje v prírodnej krajine zdroj živín a ochranu pre celý rad druhov zvierat a rastlín, ktorý im vo veľkej miere v našej upratanej kultúrnej krajine chýba,“ dodáva Stelzhammer. V rámci projektu v blízkosti obce Marchegg napríklad obnovili dve bočné ramená, z ktorých jedno už nebolo ani viditeľné, záznam o ňom bol len v historických mapách.
(ts, ms)