Občiansky rozpočet hlavného mesta začína pripomínať frašku

Zdroj: SAOZ

Zmyslom občianskeho rozpočtu je, že o istých financiách z rozpočtu mesta rozhodnú hlasovaním samotní občania. Je to pekná myšlienka a podporuje v ľuďoch chuť byť aktívni vo verejnom živote. Občiansky rozpočet hlavného mesta však z roka na rok pripomína väčšiu frašku.

Ešte pred pár rokmi si ľudia mohli vyberať v štyroch piatich kategóriách, každá zahŕňala niekoľko projektov. Mnohé z tých, čo vyhrali, sa, bohužiaľ, nikdy nerealizovali. Napríklad vybudovanie chodníka pre peších a cyklistov v smere na Kamzík alebo zriadenie bus pruhov, napríklad na Štefánikovej či Gagarinovej, o ktorých sa hlasovalo v marci 2016. Občiansky rozpočet mesta strácal kredit, keď o rok neskôr ponúkol občanom bus pruh na Gagarinovej opäť. Zmiešané pocity dnes vyvoláva fakt, že bus pruh na Gagarinovej sa nakoniec zrealizuje, ale nie na apely občanov, ale kvôli obmedzeniam pri výstavbe bratislavského obchvatu. Primátor Ivo Nesrovnal hovoril o detailoch krátko pred komunálnymi voľbami. Dva existujúce jazdné pruhy sa zúžia a vytvorí sa tretí, ktorý bude slúžiť pre trolejbusy a autobusy.

Ale späť k aktuálnemu občianskemu rozpočtu mesta. Na webe hlavného mesta mohli Bratislavčania ešte pred pár dňami hlasovať za 6 projektov.

Suma 50-tisíc eur sa medzi ne rozdelí podľa počtu hlasov. Vo formulári aj v správe na webe ste našli informáciu o projekte jednou vetou. „Bez bariér za zdravím - zlepšenie podmienok pre chodcov v okolí Nemocnice Antolská“ – pričom ste netušili, kde presne sa podmienky zlepšia, ani akým spôsobom. To isté platilo pre „Výsadbu v Petržalke - výsadba zelene vo vnútroblokoch v Petržalke“. Pri „Pitnej fontánke v parku - osadenie pitnej fontánky v mestskom parku“ ste sa zamysleli, ako sa do občianskeho rozpočtu vôbec dostala. To je aktivita, čo sem patrí? V akom mestskom parku bude? Na „Zachytávanie dažďovej vody do podzemných nádrží - pilotný projekt nakladania s dažďovou vodou v jednej z mestských organizácií“ sme sa informovali na magistráte. 

Žiadali sme bližšie informácie. Aspoň, o akú mestskú organizáciu ide. „Z pravidiel Občianskeho rozpočtu vyplýva, že navrhované projekty od občanov budú rozpracované až po pridelení finančných prostriedkov,“ informovala nás hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer. „Tie však budú závisieť od počtu hlasov, ktoré udelia Bratislavčania jednotlivým projektom. Po ukončení hlasovania budú projekty rozpracované do realizovateľnej podoby a budeme o nich informovať podrobnejšie.“

Porovnali sme to s participatívnym rozpočtom v Novom Meste. Tam sa vyberalo 10 z 12 originálnych a dobre pripravených projektov a rozdeľovala sa suma 40-tisíc eur. Pri každom projekte ste si mohli prečítať informačný formulár, v ktorom bola suma za projekt, jeho opis, motivácie aj cieľ. Vedeli ste presne, čo podporujete a koľko to má stáť. Občianskemu rozpočtu hlavného mesta podobné informácie zúfalo chýbajú. A s tým priamoúmerne stúpa aj nezáujem hlasovať. Jediným projektom, o ktorom majú Bratislavčania o čosi viac informácií, sú teda len „Ferálne mačky“ Slovenskej aliancie ochrancov zvierat. Z občianskeho rozpočtu získali vlani 27 477 eur, tento rok sa o financie uchádzali opäť.

Občianske združenia pôso­biace v Bratislave, ale aj dobrovoľníci, ktorí sa roky venujú záchrane pouličných mačiek sa zhodujú v tom, že ich situácia je omnoho lepšia ako pred troma rokmi. Aj ľudia prestávajú byť ľahostajní a chcú pomáhať. „V priebehu troch rokov sa nám podarilo ošetriť a sterilizovať obrovský počet mačiek, dovolím si tvrdiť, že číslo sa približuje k dvom tisíckam,“ hovorí Simona Vitanová zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat. „Počas kastračných akcií, ktoré sa organizujú približne trikrát do roka, nám prejde rukami približne 700 zvierat, avšak dobrovoľníci a záchranári fungujú aj mimo akcií a mesačne tak prejde cez našu veterinu 30 až 50 jedincov. Najčastejšie ide o dospelé zdravé jedince, ktoré sa kastrujú, veterinárne ošetria a sú pustené naspäť do ich prirodzeného prostredia. Potom sú to mláďatá, ktoré sa snažíme umiestniť do nových domovov a v neposlednom rade staré, ranené či choré mačky, ktoré podľa vážnosti stavu umiestňujeme do dočasných domovov a po preliečení vrátime na ulicu alebo im hľadáme domov.“

Vďaka občianskemu rozpočtu tak môžu byť bez obáv, z čoho uhradia veterinárne náklady. Predošlé roky sa ošetrenia hradili zo zbierok od verejnosti, čo však pri takom množstve mačiek nestačilo. Treba dodať, že dobrovoľníci, čo pomáhajú pouličným mačkám, to robia v rámci svojho voľného času, majú svoje zamestnania aj rodiny, takže občas nemajú čas na výjazd. Nebránia sa preto, ak im ľudia pomôžu s odchytom a prevozom zvieraťa na veterinárnu kliniku.

(in)
Foto: SAOZ