FOTO a VIDEO: Takto Bratislava pred 46 rokmi vítala kubánskeho premiéra Fidela Castra

Zdroj: FB Ružinov pozitív

Na sociálnej sieti sa pred pár dňami objavila ďalšia zaujímavá historická fotografia z nášho mesta, ktorá vznikla 23. júna 1972 na niekdajšej Šmidkeho ulici v blízkosti Štrkoveckého jazera. Je na nej vidno špalier Bratislavčanov, ktorí vítajú kubánsku delegáciu na čele s legendárnym vodcom „ostrova slobody“ Fidelom Castrom.

„Bolo to na takmer na konci školského roka, keď nás povinne vyhnali zo školy vítať kubánsku delegáciu aj Fidelom na čele. Ten stojí v automobile Čajka oblečený v uniforme a máva a kýva všetkým naokolo ako taký showman,“ napísal do diskusie k fotografii Peter, ktorý chodil do ZDŠ na Drieňovej ulici. „Vyfasovali sme vlajočky a už nás hnali. Popravde sa nám to celkom páčilo, keďže to  bolo počas vyučovania. A fotené je to z mostného nadjazdu na Bajkalskej, ktorý dokončili len pár rokov predtým.“ Jeho slová potvrdzuje aj pani Jana s tým, že práve priestor na Šmidkeho ulici pri Štrkoveckom jazere bolo stanovisko školákov z Drieňovej, ktorá bola doslova za rohom.

Zdroj: FB Ružinov pozitív

​Na tieto časy s úsmevom spomína aj Majka:  „Ako školákom sa nám to páčilo, uliali sme sa zo školy. Najviac si pamätám Nikitu Chruščova  a aj nejakých kozmonautov, ale už neviem po tých rokoch, ktorí to presne boli. My sme tým zahraničným návštevám robievali špalier na Vajnorskej ulici, v úseku medzi Českou a Budišínskou.“ Do diskusie sa zapojil aj Alex: „Ja si pamätám Rezu Šah Pahlavího, čo bol tuším iránsky líder, ktorého krátko po jeho návšteve u nás doma zvrhli.“ Svoju spomienku pridal aj Viktor: „Nás tiež vyhnali vítať Rezu Pahlavího aj Muammara Kaddáfiho z Lýbie a my sme ich naozaj veselo privítali z terasy kaviarne Centrál aj s krígľami piva v rukách.“

Zdroj: FB Bratislava očami Bratislavčana

​Rasťo zase nevie zabudnúť na návštevu generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva. „Asi  týždeň pred jeho príchodom začali robiť rozkopanú Šmidkeho, dnes Ružinovskú ulicu. Vpredu išla čata s krompáčmi, zozadu ich podkopávali lopatári a tým zase hádzali na päty betón betonári. To som videl za socíku len raz  a bolo to neprekonateľné.“ Marianna z Bratislavy patrí k mladším ročníkom, takže ona si pamätá ako ich so spolužiakmi poslali vítať „otca perestrojky“ Michaila Gorbačova. „My sme nafasovali úsek, kde je dnes predajňa kobercov, teda pred priecestím. Ale toho sme vítali celkom radi, lebo bol populárny.“

S ešte väčšou pompou vítali Fidela Castra v rámci jeho návštevy strednej Európe aj v Prahe:

Veľa súčasných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov si vytváranie špalierov v bratislavských uliciach veľmi dobre pamätá, lebo presne takéto formálne divadlo sa odohrávalo aj v ostatných socialistických krajinách, keď prišli na návštevu súdruhovia z Československa. Takto sa u nás vítali štátnici, ale aj sovietski kozmonauti, ale občas sa vybrali ľudia vo veľkom počte do ulíc aj spontánne. Napríklad v roku 1969, kedy sa zo Švajčiarska do Bratislavy vrátili futbalisti ŠK Slovan Bratislava, ktorí vo finále Pohára víťazov pohárov zdolali FC Barcelona 3:2 a získali túto cennú európsku trofej.  

Kto bol Fidel Castro?

Azda najznámejší Kubánec sa narodil 13. augusta 1926 a v rokoch 1958 až 1959 viedol ozbrojenú revolúciu proti diktátorovi Batistuovi. Bol premiérom, prvým tajomníkom komunistickej strany Kuby, prezident Rady štátu a prezident Rady ministrov. Československo navštívil v roku 1972, pričom dva dni strávil aj vo Vysokých Tatrách, kde mu údajne najviac chutili bryndzové halušky. Absolvoval v Tatrách aj poslednú poľovačku na kamzíky, kde zastrelil napokon až dvoch namiesto jedného povoleného.

Zdroj: Wikipedia

​Aj keď bol považovaný za kontroverzného politika, tak mal pomerne dobré vzťahy napríklad s Nelsonom Mandelom, argentínskym futbalistom Diegom Maradonom alebo aj bývalým americkým prezidentom Jimmym Carterom. Fidel Castro zomrel ako 90-ročný pred dvoma rokmi v Havane a na Kube bol vyhlásený 9-dňový smútok. Jeho brat Raúl však na pohrebe vyhlásil, že po Fidelovi nebudú pomenované žiadne ulice ani námestia, pretože si v poslednej vôli neželal, aby po jeho smrti vznikol kult osobnosti.

(ars, video: YouTube, foto: FB Ružinov pozitív, Wikipedia)