Zmení dojem z Hlavnej stanice nové opláštenie?

Zdroj: Matúš Husár

Do revitalizácie Predstaničného námestia sa v roku 2015 investovali viac ako dva milióny eur, napriek tomu sa cez tento priestor aj dnes snaží väčšina cestujúcich len rýchlo prejsť. Ďalších 2,3 milióna investovali tento rok železnice do novej čakárne a podchodov s výťah­mi, ktoré by mali byť hotové do konca roka. Aj preto sa mnohí skepticky pýtajú, či si ďalšie tri milióny vôbec všimneme.

Kvetoslav Fošnár prevá­dzkuje priamo pri Hlavnej stanici reštauráciu a penzión, o ktorého existencii ste možno ani netušili. So železnicami má podobne ako ďalší podnikatelia na stanici zmluvu, ktorá hovorí, že akonáhle začne veľká rekonštrukcia stanice, ich podnikanie musí ustúpiť. Napriek mnohoročnej diskusii o nutnosti komplexnej premeny stanice, tu funguje už 20 rokov. Bol svedkom viacerých pokusov o zlepšenie imidžu „brány do mesta“ a tvrdí, že napriek čiastočným rekonštrukciám sa dojem nemení. Čo hovorí na ďalšiu rekonštrukciu stanice za 2,8 milióna eur, ktoré vyčlenila vláda? „Je to málo peňazí na citeľnú zmenu. Len nový plášť to nespraví. Neprispôsobiví ľudia zostanú aj pred stanicou s novou fasádou a plášťom a rovnako budú okolo nej vykonávať svoje potreby,“ tvrdí.

Po nedávnom otvorení novej čakárne však už dnes máte minimálne možnosť prejsť priamo k nástupištiam cez príjemné nové priestory a vyhnúť sa terajšej odchodovej hale. Hoci vchod zvonka je čiastočne skrytý. Nachádza sa pri parkovisku pre bicykle a parkovisku pred budovou vládneho salónika. Túto možnosť začnú ľudia hromadne využívať o niekoľko týždňov, keď sa do nových priestorov presunú kvôli chystanej rekonštrukcie hlavného vestibulu osobné pokladne.

Zdroj: Matúš Husár

​Ľudia sa v diskusiách sťažovali na malý počet miest na sedenie, tie sa však ešte budú upravovať. Rovnako ako v hlavnej hale sú tu tabule s informáciami o odchode vlakov, mal by tu byť ale lepší vzduch, keďže rekonštrukcia zahŕňala aj práce na vzduchotechnike. V priestoroch nájdete okrem wifi aj zreštaurované storočné fresky a pôvodné historické stĺpy, ktoré majú 150 rokov. A potešili nádoby na separovaný zber. Uvidíme, či nová čakáreň bude mať väčší úspech ako tá na poschodí nad hlavným vchodom, ktorá ani v priebehu dňa nebývala plná.

Železnice predpokladajú, že do mesiaca, dvoch by mohlo byť známe, kto bude ďalšiu rekonštrukciu stanice za štátne peniaze realizovať. Práce by chceli stihnúť do mája budúceho roka, kedy sa u nás konajú Majstrovstvá sveta v hokeji. Detaily toho, čo sa bude meniť, ešte nie sú známe. Základom by však malo byť nové opláštenie stanice, fasády, osvetlenie, izolácie strechy tam, kde zateká, aj nový dizajn interiéru.
Čo na pripravované zmeny hovorí Kvetoslav Fošnár, ktorý vedľa stanice prevádzkuje reštauráciu a penzión? Mnoho z Bratislavčanov ani nevie, že aj priamo pri našej stanici sa v jeho penzióne ubytovávajú hostia. Aké sú ich dojmy z pobytu? „Sťažujú sa, že v hale je zlý vzduch, smrad, nedýchateľne. Nemajú chuť si tam kúpiť ani nič na jedenie, zdá sa im to nehygienické, keď vidia osadenstvo pred stanicou. Niektorí sa s obavou pýtajú, či sa im v penzióne nič nestane,“ hovorí.

Penzión má vlastnú nočnú službu, ale podľa Kvetoslava Fošnára nie je najväčším problémom stanice bezpečnosť, ale hygiena. „Pozrite sa sem,“ hovorí a berie nás za budovu, kde voľne stoja kontajnery, ktoré neprispôsobiví občania prehľadávajú a smeti rozhadzujú. Ďalší sem chodia vykonávať svoje potreby. „Uľavujú si kade-tade, preto je tu stále smrad. Pravidelne tento priestor čistím, ale je to sizyfovská práca, náročná a márna,“ hovorí. „Preto hovorím, že nový plášť stanice dojem nezmení. Za toalety nikto nechce platiť, preto je podľa mňa nutné osadiť tu podobné verejné pisoáre, aké sú v Amsterdame. (viď. foto).

Zdroj: Matúš Husár

​Tie by hádam čiastočne pomohli,“ pokračuje. Jeho príbehy so „stálymi obyvateľmi stanice“ a hygienou by vydali na román. V reštaurácii na toaletách skúšal mince aj žetóny, všetko márne, výsledkom bolo len to, že minimálne štyrikrát menil zámky. Upozornenia, že sú len pre klientov, nikto nerešpektuje. Je až s podivom, že reštauráciu dokáže udržať útulnú a klienti sa k nemu vracajú, pretože čisté izby s vlastnými sociálnymi zariadeniami pôsobia v blízkosti chátrajúcej stanice ako svet v svete.

„Snažím sa tento priestor v rámci svojich možností skultúrňovať, nasadil som kvety a som rád, že pribudli aj pred stanicou. Vybetónoval som múrik, pred ktorým dnes môžu na lavičkách sedieť ľudia. Pomohla by tu pitná fontánka... Základom je však vyriešiť toalety pre ľudí, ktorí za ne odmietajú platiť,“ hovorí o malých zmenách, ktoré nestoja milióny a mali a dali by sa zrealizovať hneď.

(in)