Máte projekt a získali ste naň dokonca grant? Školská telocvičňa na Kolibe je dôkazom, že ani to niekedy nestačí...

Zdroj: abn

Príbeh mamičiek z Koliby, ktoré venovali svoj čas aj schopnosti na to, aby získali grant na novú telocvičňu pre svoje deti, je v mnohom poučný. Môže slúžiť ako inšpirácia, ale aj ako varovanie pre mnohé občianske združenia a nadšených lokalpatriotov, ktorí chcú zlepšiť prostredie, kde žijú.

Od októbra v roku 2015 malo pár mamičiek, neskôr už ako Občianske združenie Mladá zóna sen o vlastnej telocvični pri Základnej škole na Jeséniovej ulici. Deti majú totiž k dispozícii len malú cvičebňu a namiesto telocviku neraz hrajú v triede karty. Pred troma rokmi zmobilizovali priateľov a známych a vďaka tomu získali v rámci participatívneho rozpočtu v mestskej časti Nové Mesto financie na prípravu projektu telocvične. „Keď sme sa dozvedeli o výzve ministerstva školstva, že poskytujú dotácie na nové telocvične alebo rekonštrukciu starých, nadšené sme sa rozhodli pripraviť náš projekt, aby ho mestská časť mohla podať,“ hovorí jedna z mamičiek, architektka Ľudmila Saudreau.

„Chodili sme ho konzultovať a nedali sa odradiť ani odhováraním, že nemáme šancu. Napokon sme v marci roku 2016 získali grant 200-tisíc eur s tým, že projekt už po kolaudácii musí byť zrealizovaný do augusta 2018.“ Problémom bolo, že telocvičňu začali brať ako vlastné dieťa. Keď ich mestská časť informovala, že zverejní výzvu na projektové obstarávanie, ale nemusia ju vyhrať ony, ale niekto, kto dá možno nižšiu sumu, nenadchlo ich to. „Odporúčali nám, aby sme si na projekčné práce našli sponzora a potom môžeme projekt darovať mestskej časti. Tá potom vyhlási verejné obstarávanie na samotnú realizáciu stavby. Šli sme do toho, pretože sme mali jasnú predstavu, ako by telocvičňa aj s trávnatým  ihriskom na jej streche mohla vyzerať. Dokonca sme naň mali sľúbené aj peniaze od sponzorov,“ pokračuje architektka.

Od sponzorov získali 20-tisíc eur na financovanie projektovej dokumentácie. „Projekt bol pripravený na odovzdanie už v januári 2017, mestská časť však mala výhrady k rozpočtu, chcela ho znížiť, a tak sme ho odovzdali až v júni 2017. Potom si mestská časť objednala audit, aby sa stavba nepredražila, ale riešiť ho začala až v novembri 2017, čo nás pripravilo o ďalších päť me­siacov!“ A tak sa verejné obstarávanie na realizáciu stavby začalo až v decembri 2017. Prvé bolo neúspešné kvôli chybám v zadaní. Keď končilo druhé, bol už apríl 2018. Firma, ktorá ho vyhrala, bola spočiatku ústretová. „Kontaktovali sme ministerstvo, či sa dá posunúť termín do decembra a tešili sa, že je to možné a stihneme to,“ spomína architektka. „Lenže firma napokon zákazku nepodpísala, vraj získala väčšiu, a nám grant prepadol...“

Zdroj: Archív Ľ.S.

​Vizualizácia telocvične, kde by mohlo byť ihrisko aj na streche...

Táto skupinka nadšených mamičiek má dnes ťažké srdce aj na úradníkov. Tvrdí, že keby k projektu pristupovali tak, ako ich občianske združenie, už mohli telocvičňu mať. Spomína, ako s hotovým projektom behala po úradoch, ktoré sa k nemu mali vyjadriť. Potrebovala riešiť aj výrub stromov, museli jej však prideliť úrad, ktorý by zastupoval Nové Mesto. „Informovala som sa, ktorý úrad bol určený na posúdenie a úradníčka mi hovorí, že ešte neprišla odpoveď. Na oddelení životného prostredia mi však povedali, že ešte nedostali ani žiadosť, takže nemôžu poslať odpoveď. Zisťovala som teda na miestnom úrade, prečo neposlali žiadosť. Tvrdili, že poslali a čudovali sa, že ju nemajú. Tak ju pošlite znova, hovorím im. No a napokon sa zistilo, že žiadosť z mestskej časti neodišla, lebo na nej chýbal nejaký podpis. Koľko by som čakala, keby som to neurgovala?“ pýta sa a dodáva, že podobných skúseností mala niekoľko. „Mala som pocit, akoby sme na tom projekte ani nerobili spolu. Akoby im bolo jedno či telocvičňa bude, alebo nie. Zaujímalo by ma, či vôbec bola vyvodená zodpovednosť úradníkov za nezvládnutie procesovania.“

Dnes majú pocit márnosti a tvrdia, že keby vedeli, čo ich čaká, ten stratený čas by dokázali minúť lepšie. „O čom je komunálna politika, keď občan pripraví grátis na zlatej tácke projekt a predloží ho mestskej časti a tá ani nemá čas na jeho podporu a procesovanie?“ pýtajú sa. V tejto chvíli je na rade mestská časť. „Napriek tomu, že vysúťažená suma 630 000 eur znamená, že na Kolibe budeme mať asi najdrahšiu školskú telocvičňu v Bratislave, telocvičňu postavíme,“ napísal nám v mene starostu Rudolfa Kusého hovorca mestskej časti Nové Mesto Marek Tettinger. „Mestská časť postavila pred pár rokmi spolu s nadstavbou aj malú telocvičňu, ale cítime, že to nestačí. Riadnu, veľkú telocvičňu potrebujú aj naše deti a mladí ľudia, aj Kolibčania. Vysoká cena je daňou za zložitý terén. Pripravili sme projekt pre získanie grantu z tzv. Nórskych fondov. Predpokladaný termín vyhlásenia je jar budúceho roka. Tento grant bude vo vyššej hodnote, ako bola dotácia zo strany ministerstva školstva. Čas do vyhlásenia výzvy využijeme nasledovne na to, aby sme doprojektovali na telocvični aj športovisko, ako to žiadali rodičia počas diskusií o tomto projekte, doprojektujeme aj zelenú strechu, aby sme získali aj Nórske fondy, získame povolenia na športovisko a zelenú strechu. To nám umožní začať telocvičňu stavať na jeseň budúceho roka s dvojnásobným balíkom peňazí.“ Dovtedy by sa mohla mestská časť dohodnúť aspoň s riaditeľkou školy a poskytnúť ihrisko poobede a počas víkendov rezidentom Koliby. Inak budú deti ďalej preliezať plot, aby sa mohli hrať.

Zdroj: Archív Ľ.S.

​

Firmy kalkulujú

Stáva sa často, že napriek získaniu grantu sa stavby nerealizujú, pretože sa nestihnú sprocesovať? Pýtali sme sa na Novom Meste. „Nie je to potešujúce, na druhej strane, po skúsenostiach z predošlých rokov, keď mali stavebné firmy viac zakázok, než boli schopné zvládnuť, presúvali pracovníkov z jednej stavby na druhú a meškali s termínmi, uznávame, že je lepšie stavať neskôr, než sa trápiť s firmou, ktorá vlastne ani robiť nechce,“ reaguje hovorca Marek Tettinger. „Hrozilo by, že firma síce podpíše zmluvu, začne práce, ale nestihne ich ukončiť v riadnom termíne a nám by grant prepadol, takže by sme museli kompletnú výstavbu hradiť z vlastných peňazí. V posledných rokoch je pomerne bežná situácia, keď sa stavebná firma zúčastní na viacerých tendroch a verejných obstarávaniach a keď uspeje vo viacerých, vyberie si to, kde najviac zarobí.“

(in, foto: abn)