FOTO: Šafárikovo námestie by ste už asi nespoznali – aj z konečnej autobusov bude park!

Zdroj: Ingrid Jarunková

Aj počas letných prázdnin pokračujú stavebné úpravy pri budovaní tzv. Landererovho parku. Ten sa bude začínať na mieste, kde kedysi stál Landererov palác, ktorý bol po druhej svetovej vojne zbúraný a preto tento priestor niekoľko generácií Bratislavčanov poznala skôr ako nástupný terminál pre autobusy MHD idúce napríklad smerom do Petržalky...

Mestská hromadná doprava bola približne pred štyrmi rokmi postupne zo Šafárikovho námestia vylúčená. Dôvodom bola najskôr rozsiahla rekonštrukcia Štúrovej ulice a Starého mosta, ktorá sa natiahla na niekoľko rokov a kým električky tadiaľto v súčasnosti opäť premávajú, tak autobusy sa sem už nikdy nevrátili.

Zdroj: Matej Kavacký, imhd.sk

​Ešte aj mladšie ročníky si určite spomenú ako zo „Šafka“ chodili autobusom linky č.50 do Auparku alebo linkou č.95 do Petržalky. 

Zdroj: abn

​Pred rokom 1989 bol tento autobusový terminál na Šafárikovom námestí naozaj veľmi intenzívne využívaný a dalo sa odtiaľto dostať linkou na Matadorku, do Slovnaftu, na Dolné hony a do iných kútov Bratislavy.

Zdroj: www.imhd.sk

​Zároveň sa tu veľmi pohodlne prestupovalo z autobusov na električky smerom na Hlavnú stanicu, do Ružinova, na Zlaté piesky, ale napríklad po Štúrovej ulici sa vo veľkom chodilo aj pešo za nákupmi do neďalekého Priora, potravín Teta či za zábavou do historického centra mesta.

Zdroj: www.imhd.sk

​Viac než 60 rokov boli autobusy neodmysliteľnou súčasťou Šafárikovho námestia a dokonca aj konečnou stanicou pre viaceré linky MHD.

Zdroj: Roman Slušný

​Zdá sa, že budovanie Landererovho parku úplne zmení podobu Šafárikovho námestia. Napríklad už úplne zmizla aj časť vyasfaltovanej plochy, ktorá v minulosti slúžili ako nástupište na autobusy MHD, ale preč sú aj trávnaté plochy...

Zdroj: Ingrid Jarunková

​A na to, že ešte pred 75 rokmi práve na tomto mieste stál Landererov palác si spomenú azda už len tí najstarší obyvatelia Bratislavy a historici.

Zdroj: abn

​Palác tu postavili približne v roku 1760 a vlastnil ho prvý bratislavský kníhtlačiar - Ján Michal Landerer de Füsküt. Objekt bol v roku 1857 prestavaný na ženijné kasárne.

Zdroj: abn

​Počas leteckého útoku v roku 1944 na rafinériu Apollo bol palác ťažko poškodený a neskôr po druhej svetovej vojne zbúraný. Predstavitelia mesta veria, že práve rovnomenný park bude túto osobnosť bratislavskej histórie dôstojne pripomínať.

(ars, foto: Matej Kavacký, imhd.sk, in, ars, abn)