Prečo Uber v Bratislave zakázali a obdobná aplikácia Taxify sa naďalej môže využívať pri preprave ľudí po meste?

Zdroj: koláž abn

Už približne dva mesiace v Bratislave nefunguje mobilná aplikácia Uber, ktorá sa v našom hlavnom meste etablovala v roku 2015 a takmer tri roky slúžila na osobnú prepravu ako alternatíva k MHD či klasickým taxíkom. Veľa bývalých vodičov Uberu prešlo k platforme Taxify, ktorá funguje na podobnom princípe, ale nie je až taká úspešná, pretože ju väčšina zahraničných návštevníkov nepozná, nemá nainštalovanú v mobiloch a teda ani nepoužíva...

V marci bolo v našej metropole približne 3000 licencovaných taxikárov a okolo 650 vodičov, ktorí poskytovali služby v osobnej preprave prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber. Po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I. v neprospech Uberu však táto medzinárodná spoločnosť pozastavila v našom meste poskytovanie svojich služieb a čiastočne ju nahradila podobná platforma Taxify. Aj na ňu je však už podaný na súde podnet, ktorého cieľom je zakázať jej fungovanie a znemožniť tak bežným ľuďom, aby si za splnenia určitých podmienok vo voľnom čase mohli privyrábať tým, že budú prepravovať po meste svojimi autami prípadných záujemcov.

Tento typ podnikania nazývaný vo svete zdieľanou ekonomikou sa v posledných rokoch rozvinul aj na Slovensku, o čom na seminári, ktorý sa konal dnes v centre mesta, hovoril ekonóm Ing. Róbert Chovanculiak, PhD. Ten poukázal najmä na výhody, ktoré prináša takýto typ osobnej prepravy nielen jej poskytovateľom, ale najmä verejnosti, ktorá určite uvíta alternatívy voči klasickej mestskej hromadnej doprave alebo ešte stále pomerne drahým taxíkom.

Koľko zaplatíte

Pri porovnávaní cien vychádzala priemerná jedna jazda taxíkom na telefonickú objednávku 7 eur, s využitím aplikácie Hopin 5,80 €, Liftago 5,50 €, cez Uber vám odrátali z bankového účtu 4,90 € a Taxify ako jeho konkurencia išiel s cenami ešte nižšie a inkasoval za rovnako dlhú jazdu len od 3 do 3,50 €, takže vlastne len polovicu sumy, akú by ste za cestu platili klasickému taxikárovi. A práve pre cenovú výhodnosť pre zákazníkov boli mobilné platformy čoraz viac obľúbené, nehovoriac o tom, že pri ich používaní bola oveľa jednoduchšia aj samotná objednávka odvozu. Nepotrebovali ste nikam telefonovať a niekoľko minút na linke počúvať, ako sa dispečerka snaží prostredníctvom vysielačky zohnať nejaký voľný voz, aby vám napokon s ľútosťou v hlase oznámila, že sa jej to nepodarilo, ale môžete to opäť skúsiť neskôr.

„Osobná preprava fungujúca na princípe mobilnej aplikácie totiž prostredníctvom internetu a GPS signálu spojí zákazníka priamo s vodičom a objednávku dostane ten, ktorý je najbližšie. Ak zadáte do systému aj cieľovú adresu, tak väčšinou dopredu viete, koľko bude odvoz stáť, a tak predídete nepríjemným prekvapeniam. Potvrdenie o jazde slúžiace zároveň ako daňový doklad vám následne príde ešte aj mailom," upresnil Chovanculiak.

Je viac než pravdepodobné, že práve tieto moderné digitálne a mobilné aplikácie by raz mohli nahradiť klasické taxametre, za ktoré museli taxikári zaplatiť nemalé peniaze. Okrem toho museli investovať aj do taxikárskej licencie. Veľa z nich platí ešte aj za stanovisko či používanie vysielačky.

A práve preto sme v Bratislave v nedávnej minulosti zaznamenali mohutné protesty taxikárov, ktorým by ani neprekážalo to, že majú v našom meste konkurenciu v podobe neoznačených osobných automobilov poskytujúcich podobné služby, na aké sú zameraní oni ako skôr skutočnosť, že medzi nimi a vodičmi napríklad Uberu nebola rovnoprávnosť a právom sa pýtali, prečo oni musia splniť všetky zákonom stanovené podmienky a tí, čo robia jazdy vďaka mobilným aplikáciam nie. „Preto je pomerne dobrou správou pre všetkých, že ministerstvo dopravy sa už v dohľadnom čase chystá predložiť do parlamentu novelu zákona o cestnej doprave, v ktorej by bola legislatívne podchytená aj táto forma zdieľanej ekonomiky v oblasti prepravy," dodal.

V súčasnosti v Bratislave funguje aplikácia Taxify, ktorá má svoj pôvod v Estónsku a zatiaľ sa rozšírila do 11 krajín Európy, vrátane Slovenska. Okrem nášho mesta ju môžu využívať napríklad aj v Košiciach. Asi pred mesiacom u nás rozbehla aj reklamnú kampaň, ktorá je čiastočne zameraná aj na nových vodičov. „Je evidentné, že na rozdiel od klasických taxikárov, ktorí vykonávajú túto prácu na plný úväzok, tak až 80 percent ľudí, ktorí do marca 2018 jazdili pre Uber, bolo zamestnaných v iných povolaniach a takouto formou si len privyrábali. Výhodou zatiaľ stále existujúcej a funkčnej aplikácie Taxify je teda aj to, že jazdiť môže dôchodca, mamička na materskej dovolenke, učiteľka, sluchovo postihnutý občan, príslušník niektorej z menšín alebo aj študent, ak je starší ako 21 rokov. Veď aj mojím hlavným súčasným zamestnaním je práca v oblasti IT technológií a jazdenie je len na prilepšenie," hovorí Milan Dvorský, ktorý odjazdil pre Uber a Taxify viac než 3000 jázd a dostal 2000 hodnotení s priemerom 4,96 hviezdičky, pričom maximum je 5,00.

Viacero šoférov, ktorých služby sme v rámci prepravy po Bratislave v uplynulých týždňoch využili, nám potvrdilo, že zarobiť si vedia v priemere tak 10 eur za hodinu. Takže niekomu stačí jazdiť 3 hodiny denne a určite sa mu to finančne oplatí viac, než keby mu auto stálo zaparkované niekde pred domom a on sedel pred televízorom či na káve.

„Nevýhodou pre tých, čo pracujú cez Taxify ,je napríklad to, že im po zákaze Uberu ubudla zahraničná klientela. Predsa len boli mnohí cudzinci navyknutí využívať túto službu doma - v USA či niektorej z európskych krajín a potom aj počas návštevy Slovenska, a preto sa im nechce ani neoplatí si hľadať a inštalovať novú a pre nich neznámu aplikáciu a zadávať do nej číslo svojho bankového konta a všetky osobné údaje, aby sa mohli odviezť napríklad z hotela na letisko," povedal pre Bratislavské noviny jeden z jeho kolegov.

Pre samotných Bratislavčanov je využívanie mobilnej aplikácie výhodné nielen z hľadiska pomerne jednoduchého objednávania, rýchlej dostupnosti (priemerný čas čakania na vozidlo je 4 minúty), nízkej ceny či automatického platenia za prepravu, ktoré vám tiež o čosi skráti čas strávený pri vystupovaní z vozidla, ale hlavne až 60 % jázd sa končí v okrajových častiach Bratislavy, čo je dôležitý komplement k verejnej doprave. Nehovoriac o tom, že vždy je aj pre mesto lepšie, ak nie sú autá využívané len jedným človekom, teda samotným šoférom, ale aj prípadnými spolucestujúcimi. 

(ars, ilustračné foto: abn)