FOTO a VIDEO: Z hladiny Dunaja vyzerá Bratislava a jej dominanty celkom inak než z brehov či mostov

Zdroj: Matúš Husár

Hovorí sa, že Bratislava vyzerá najlepšie priamo z vodnej hladiny Dunaja. Môžeme to potvrdiť, nakoľko sme pred niekoľkými dňami zúčastnili jednej z kontrolných plavieb spoločnosti Verejné prístavy a.s., vďaka čomu sme mohli vidieť nákladné aj osobné prístavy, ale aj dominanty nášho mesta z úplne inej perspektívy než doteraz.

​Našu návštevu lokality prezývanej hovorovo aj „nákladný prístav“ začíname v pracovný deň predpoludním kúsok od Prístavného mosta, kde sa nachádza vchod do tohto stráženého areálu, kam nemá verejnosť bežne prístup. Služobným autom sa presúvame k brehu tzv. zimného prístavu, ktorý sa začal stavať v roku 1897. Tu je už pristavená pracovná loď menom Merry Fisher 795 a jej kapitán nás pozýva na palubu. Usádzame sa v zadnej časti lode, ktorá vyzerá skôr ako väčší motorový čln a je relatívne nová. Vyrážame veľmi pomaly cez bazén, okolo ktorého je niekoľko prístavných mól i plavidiel najrôznejšieho typu a druhu. Naľavo sme videli na brehu staršiu loď, ktorá mala slúžiť ako herňa, diskotéka či plávajúce kasíno. Majiteľ ju chcel pôvodne opraviť, ale asi sa mu to neoplatilo, lebo postupne chátra a mení sa na vrak. Po chvíli míňame aj „raketu“, ako sme v detstve prezývali rýchlolode, ktoré brázdili vody Dunaja už v časoch nášho detstva, keď bol ešte pravý breh rieky od Devína až po Petržalku chránení pohraničiarmi.

Pri výjazde z bazénu nás posádka lode upozorňuje na naplaveniny, ktoré sú tu nahromadené. Ide najmä o odlomené konáre stromov, ale zazreli sme vo vode aj nejaké prázdne fľašky. Vytlačil ich sem prúd rieky. Naše plavidlo je vybavené asi ako každá poriadna loď aj sonarom, ktorý monitoruje dno rieky. „Teraz sa poriadne držte,“ upozorňuje nás kapitán, ktorý loď otáča proti prúdu a zapína motor na vyšší výkon. Plavíme sa od Prístavného mosta smerom k Mostu Apollo. Pontóny na petržalskej strane rieky sú pomaľované grafitmi a to aj ten, čo stojí vo vode. Asi bola vtedy nižšia hladina vody. „Dnes má Dunaj štyri metre,“ dozvedáme sa od posádky zároveň s informáciou o plavebných dráhach, ktoré sú nakreslené na mapke skôr bližšie k petržalskému brehu. Medzitým míňame v pomerne veľkej rýchlosti Euroveu a stretávame osobnú loď, ktorej osadenstvo nás zdraví hlasnými výkrikmi: „Ahoj!“ a veselým mávaním.

Od Starého mosta k Mostu SNP sa plavíme povedľa veľkých výletných lodí najmä zo zahraničia, ktoré sú ukotvené v blízkosti Osobného prístavu. Niektoré sú naozaj obrovské a vyzerajú veľmi moderne a honosne. Škoda len, že väčšina turistov príde do našej metropoly len na pár hodín, pozrú si hrad, centrum mesta, Katedrálu sv. Martina a potom idú loďou naspäť do Budapešti či Viedne, kde aj prespia. Naša kontrolná loď sa blíži aj k mólam, ktoré sú prázdne a meria pri nich hladinu vody. Kontrolujeme, či by pri nich mohli výletné lode „zaparkovať“. Každá z nich má totiž iný ponor, záleží od konštrukcie a celkového zaťaženia. Cestou k Mostu Lafranconi stretávame aj policajný čln. Až následne sa dozvedáme, že v ten deň hľadali neznámu osobu, ktorá mala skočiť do Dunaja. Zatiaľ sa našiel len jej ruksak. Policajtov je viac vo vode aj na brehu, lebo v deň našej inšpekcie sa v Bratislave konalo aj bezpečnostné fórum Globsec. Veľký stan, kde sa medzinárodná konferencia koná, je postavený na Dvořákovom nábreží kúsok od River Parku. Tu vidíme aj súsošie Márie Terézie, o ktorom pred niekoľkými týždňami hlasovali mestskí poslanci, ale s jeho trvalým osadením pred hotelom Carlton na Hviezdoslavovom námestí nesúhlasili. 

Ďalej nás už riečna policajná hliadka nepustila a tak sa otáčame dole prúdom a mierime sa pozrieť ešte do Páleniska, čo je bazén prepojený s tokom Dunaja, kde sa vykladá tovar z vlakov či nákladných áut do lodí. Nemohli sme si nevšimnúť šikmina prostredníctvom ktorej sa dajú na vodu spúšťať menšie motorové člny z prívesov áut, ale so záujmom Svoje zariadenie na prečerpávanie pohonných hmôt do riečnych tankerov a transportných lodí tu má aj Slovnaft. Na všetko, čo sa tu deje, prostredníctvom videokamier na diaľku dozerajú jeho bezpečnostné služby. Určite zaznamenali aj našu prítomnosť, aj keď už si určite na pravidelné kontrolné plavby zvykli.

Po chvíli sa opäť otáčame, ale chvíľu krúžime v bazéne, lebo na jeho začiatku sa objavuje remorkér a nevieme, či vchádza do prístavu alebo sa tu len otáča. A jedno z hlavných pravidiel pre menšie plavidlá na rieke je také, aby väčším plavidlám zbytočne neprekážali. Počas našej exkurzie sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí nielen o tom, ako to na Dunaji funguje, ale aj o štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy, ktorá u nás existuje už desať rokov a spravuje vymedzené územia vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

(ars, foto: Matúš Husár, video: YouTube)