Nekomplikujte ropuchám život – ich migrácia bude po oteplení pokračovať!

Zdroj: OZ Miniopterus

Kto na Železnej studničke prenáša žaby cez cestu individuálne, v dobrej viere, ako pomáha, môže robiť pravý opak. Žaba, ktorá už nakládla vajíčka a vracia sa späť do lesa, sa aj vďaka takémuto snaživcovi neraz ocitne znova v rybníku alebo na začiatku nebezpečnej cesty cez vozovku.

V týchto dňoch začínajú ropuchy migrovať na miesta, kde sa môžu rozmnožiť. Preto už v sobotu 17. marca začali dobrovoľníci so stavbou červených fóliových zábran. Keby pretrvalo teplé počasie, migrácia by začala. Ochladenie ju však na niekoľko dní zastavilo. Ešte minulý rok boli nutné osadiť okolo rybníka pri Klepáči zábrany. Rybník bol totiž pre rekonštrukciu vypustený a keďže žaby sú verné svojmu rodisku, hľadali by v ňom aj mláky a kládli vajíčka. Tie by sa však neuchytili.

Zdroj: OZ Miniopterus

​Zaujímavosťou je, že samčekov je v populácii tri až štyrikrát viac a spoločenská hodnota ropuchy bradavičnatej je až 230 eur.

A tak ochranári ropuchy presúvali do druhých dvoch rybníkov.  Ovplyvnila minuloročná rekonštrukcia rybníkov 3 a 4 populáciu žiab? „To momentálne ťažko odhadnúť. Uvidíme po skončení migrácie,“ povedala pre Bratislavské noviny Blanka Lehotská zo združenia Miniopterus, ktoré spoločne so Štátnou ochranou prírody pomoc ropuchám pri migráciách organizuje. Ak by zábrany neurobili, stovky žiab by skončili pod kolesami áut. Ročne ich totiž migruje priemerne 5-6-tisíc.

Zdroj: OZ Miniopterus

​Existujú však aj názory, že počet migrujúcich ropúch je z roka na roka menší, a to aj kvôli tomu, že žabám vytvorené zábrany nevyhovujú, a tak si hľadajú iné cesty k vode. Blanka Lehotská sa však domnieva, že skôr ako zábrany ovplyvňuje populáciu žiab zmenená kvalita vody, isté druhy rýb, ktoré znižujú počty žubrienok a tiež klimatické zmeny. „Kedysi po zime prišla jar. Lenže posledné roky dochádza k otepleniu a vzápätí k prudkému ochladeniu až do mínusových teplôt a žaby, ktoré už nie sú dobre zazimované alebo slabšie jedince, uhynú. Dokazuje sa to však ťažko, keďže nezimujú na jednom mieste,“ vysvetľuje.   

Je to aj prípad tohto roka. V týchto dňoch však už žaby zachytené za zábranami, ale aj tie, ktoré  nájdu živé na ceste, prenesú dobrovoľníci vo vedierkach cez cestu, vždy do najbližšieho rybníka. Napokon ochranári odstránia zábrany, a to vtedy, keď sa budú žaby po nakladení vajíčok vracať z rybníkov do lesa. Fakt je, že bežný človek by sa chráneného živočícha, ktorým ropucha je, nemal vôbec dotýkať, a tobôž nie v období rozmnožovania. „V prípade migrácie máme vybavenú výnimku pre záujemcov, ktorí sa nám vopred ohlásia a pri prenose žiab dodržujú naše inštrukcie,“ hovorí Blanka Lehotská, pričom dodáva, že problémy spôsobujú skôr ľudia, ktorí prenášajú žaby individuálne.  „Často totiž netušia, v akom štádiu migrácie ropucha je a môžu jej cestu skôr skomplikovať ako uľahčiť.“

(in, OZ: Miniopterus)