FOTO: Bibiana otvára pre deti nové interaktívne výstavy

Zdroj: ms

Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana (Panská ulica) otvára dnes dve výstavy pre malých návštevníkov.

Prvá z výstav HOP! POP UP je inštalovaná v Malej galérii (tá oddnes ponesie názov Galéria Dušana Rolla) je koncipovaná tak, aby zaujala nielen deti, ale aj ich dospelých sprievodcov. Autorky Ingrid Abrahamfyová a Ladislava Repková zvolili menej známu povesť o Dunajskom kráľovi, pretože hľadali dej situovaný v Bratislave viažuci sa špeciálne k rieke Dunaj. Výstava je koncipovaná podľa osvedčenej schémy  - v prvej miestnosti je na paneloch prerozprávaný dej povesti, v druhej miestnosti zas postupne rozmiestnené prvky vytvárajúce dej, určené predovšetkým na interakciu, zopakovali aj v tomto prípade. Charakteristickou črtou je použitie 3D pop up prvkov predstavujúcich a posúvajúcich dejovú líniu povesti.

V druhej miestnosti deti nájdu samotného Rybieho kráľa (povesť o Rybom kráľovi si môžete prečítať na konci textu) v nadživotnej veľkosti, krajinu pop up prvkov i priestor pre pohyb a zábavu. Postavy z deja sprevádzajú návštevníkov výstavy tak, že otváraním jednotlivých „knižiek“, hľadaním a nachádzaním odpovedí sa deti prejdú celou výstavou až k zápletke a dejovému vyvrcholeniu. K výstave sú pripravené pracovné listy a tí, ktorí radšej tvoria doma, majú k dispozícii QR kódy na stiahnutie si týchto materiálov. Cieľom výstavy, ladenej v snových zimných farebných poltónoch, je oboznámiť návštevníkov s očarujúcou technikou pop up kníh a poskytnúť možnosť vyskúšať si, aspoň v jednoduchej podobe, ako sa niektoré prvky vyrábajú. Výstava potrvá do 1. mája.

Druhá z interaktívnych výstav V hlavnej úlohe stolička dostane návštevníka na hranicu reálneho a fantazijného sveta rôznych druhov tohto kusa nábytku. Stoličky sa zrazu stanú hrou pre malých i veľkých. Stanú sa studnicou možností, ktoré si na vlastnej koži, teda na koži stoličiek môže každý vyskúšať.

„Na výstave máme ambíciu predstaviť stoličku nielen ako objekt na sedenie, ale aj ako predmet, ktorý sa dá meniť, skladať, rozkladať, obliekať, vyzliekať, priraďovať, porovnávať, dotvárať a spájať. Chceme predviesť stoličku ako vec, s ktorou sa dá čarovať, experimentovať a hrať sa, ako vec, ktorá nám dokonca niekedy stoličku vôbec nepripomína,“  vysvetlila Katarína Kosánová (scenár a dramaturgia výstavy).

Deti môžu stoličky i obliekať ako modelky, prípadne dotvoriť podľa vlastnej fdantázie trón.

„Celé je to zamerané na pohľad dieťaťa, preto sme zvolili interaktivitu,“ dodala Lucia Lizáková (výtvarníčka a pedagogička v ŠUV, výtvarno – technické riešenie výstavy).

Na výstave môžete vo vitríne vidieť aj najznámejši stoličku všetkých dôb -  stoličku Michaela Thoneta, ktorú navrhol už pred 150 rokmi a vyrába sa dodnes. Hovoria jej „stolička stoličiek“ a na výstave uvidíte thonetku vo viacerých variantoch. Osem originálnych kusov zapožičali zo Slovenského múzea dizajnu. Výstva potrvá do 31. júla.

FOTOGALÉRIA:

​RYBÍ KRÁĽ (voľne podľa povesti Rybí kráľ z knihy Bratislavské povesti od M. Ďuríčkovej):

Raz, začiatkom zimy, lovil starý rybár Jankto na Dunaji, keď tu zrazu ulovil čudnú rybu, akú dosiaľ nevidel. Ryba prehovorila ľudským hlasom a poslala dunajským rybárom odkaz. Po celý rok môžu loviť ryby, iba na Štedrý deň nie. V ten čas sa Dunaj na druhý bok obracia a vtedy je loviť neprístojné. Jankto odkaz odovzdal, ale rybári, najmä tí mladí, sa mu smiali a na posmech ho obracali. Vyšli na Štedrý deň na rieku a, nikdy sa nevrátili. Len po čase voda vydala ich mŕtve telá. Potom rybári uverili a vianočný zákaz lovu rýb dodržiavali. Raz okolo sviatkov prišla do Bratislavy cisárovná Mária Terézia a na štedrovečerný stôl si rozkázala poriadnu dunajskú rybu. Keď jej povedali, že zákon rybieho kráľa zakazuje loviť na Štedrý deň, rozhorčila sa, že čo jej má čo rozkazovať nejaký kráľ rýb z rieky, keď ona je mu nadradená ako cisárovná celej ríše, teda aj Dunaja. Tak vyšli rybári na lov a zle pochodili. Spočiatku sa zdalo, že bude lov priaznivý, rybami sa voda len tak hmýrila a od ich dychu stúpala para, ako keby sa Dunaj varil. Člny boli raz dva plné. V tom sa vynorila nevídaná ryba, máchala chvostom a dvíhala obrovské vlny ako domy. Rybári aj s rybami putovali na dno. Zachránil sa len starý Jankto, ktorého vlna vyhodila na breh. Smutne kráčal, až zbadal, že sa mu čosi za košeľou metá. Siahol si do záhrenia a vybral krásneho jesetera, ktorý sa mu za košeľou zachytil. Odniesol rybu cisárovnej, aby mala aspoň nejakú na sviatočnom stole, keď po nej tak veľmi túžila. Ale Márii Terézii jeseter nechutil, hoci je to najvzácnejšia dunajská ryba. Trápila sa, že svojou povýšenosťou spôsobila veľké nešťastie. Jednostaj sa jej pred očami vynáralo, aké smutné Vianoce majú rodiny bratislavských rybárov. A aby sa už v budúcnosti nič také nestalo, vydala prísny zákaz, že na Štedrý deň sa nesmú loviť v Dunaji ryby.

(ms)