Takéto názvy mali v „prešpurčine" staré bratislavské štvrte - je tam aj tá vaša?

Zdroj: abn

Naše mesto bolo v minulosti pestrou zmesou rôznych národností, ale aj jazykov, najmä nemčiny a maďarčiny, v ktorých sa pôvodne pomenovali rôzne štvrte či lokality na území dnešnej Bratislavy. Členovia facebookovej skupiny Prešpurčina ešče nezgegla dali dokopy tie najznámejšie názvy a vy si môžete vyskúšať, ktoré z nich vám niečo hovoria...

Na stránke Prešpurčina ešče nezgegla nájdete aj tieto výrazy:

Ahoj (Briežky, štvrť v Novom Meste) - za prvej republiky sa tu schádzali skauti, ktorí sa takto zdravili; vtedy to nebol zvyčajný pozdrav
Aulízel, Ólízel (Starý háj) - z nemeckého Auliesel
Blumentál (Kvetná dolina, časť Starého Mesta) - z nemeckého Blumenthal

Blumenau (Lamač)
Brener (Pálenisko) - z nemeckého Brenner
Bubnovka (kopec oproti Horskému parku cez Búdkovu) - z rodiny Bubenovcov
Cigofeld, Ciglfeld (Tehelné pole) - z nemeckého Ziegelfeld
Cukrmandel, Cukermandel (Podhradie) - z nemeckého Zuckermandl
Červenokožci (časť Vajnor)
Dévento, Déventov (Devínske jazero) - z maďarského Dévénytó
Dornkapla, Tornkapla, Mexiko (Trnávka) - z nemeckého Dornkappeln
Draždák (Draždiak) - z mena miestneho hájnika
Elýzium (Lido)
Emiháza, Emyháza (Zátišie) - z maďarského Emmyház

Engerau/Ligetfalu (Petržalka)

Feriba, Feriby (Prievoz) - z maďarského Főrév
Firšnál, Gottko (Námestie slobody) - z nemeckého Fürstenallee
Fixle, Fiksle (časť Rače) - z nemeckého Fuchseln
Gronáre (Koruny, štvrť na Devíne) - z nemeckého Kronen
Güllov dvor (časť Trnávky pri SC Avion) - z priezviska Güll
Habeš (Krasňany) - zo skratky HBS/HBV, teda Hromadná bytová (vý)stavba

Hamischgrund - oblasť od Patrónky smerom k HoPa
Hirty (Paseky, časť Rače) - z nemeckého Hirthen
Jardorf, Chorvátsky Jardorf (Jarovce) - z nemeckého Jahrndorf
Jegenéš (Topoľové hony, Na konci sveta) - z maďarského Jegenyés
Kapitelfeld (Kapitulské pole)

Koldorf (Karlova Ves) - z nemeckého Karlsdorf

Korzo (Staré Mesto) - pešia zóna v centre

Kramer (Kramáre) - z nemeckého Kramer
Kuchajda (Pasienky) - z nemeckého Kuhheide
Lakatoška (Račianske mýto) - zľudovený názov
Longitál (Dlhé diely) - z nemeckého Langentheil
Mariatál, Marietál (Marianka) - z nemeckého Marienthal
Mocngrunt, Mocengrunt (Machnáč) - z nemeckého Motzengrund
Ochsenhajda, Oksenhajda (Ostredky) - z nemeckého Ochsenheide
Orosvár (Rusovce) - z maďarského Oroszvár
Ópark, Ókafé (Sad Janka Kráľa, AuCaffee) - z nemeckého Aupark
Pečenský les, Pečňa (Pečniansky háj, štvrť v Petržalke) - z kmeňa Pečenehov

Pötschen Au (Pečnianske rameno)
Pišpeky (Podunajské Biskupice) - z maďarského Püspöki
Pošen, Pošeň (štvrť v Ružinove) - z nemeckého Pöschen

Prača, Pračany- časť Vajnor, kedysi osada patriaca k hradu Prak, v maďarčine sa používal názov  Szőllős aj názov Prácsa.
Prešpurek, Prešporek (Bratislava) - z nemeckého Pressburg, pôvodne asi Pre(d)slava
Račišdorf, Račistorf (Rača) - z nemeckého Ratzersdorf, pôvodne asi Rača
Rendez, Opičák, Opičí ostrov (Východné) - z maďarského Rendező

Rozsdol - Ružinov

Rybárpole (Rybné námestie) - priestor medzi Hviezdoslavovým námestím a dnešným Mostom SNP
Suňogdy (Komárov) - z maďarského Szunyogdi
Šendorf (Obchodná ulica, Krásna Ves) - z nemeckého Schöndorf
Šešlochty (Žabí majer) - z nemeckého Seeschlatt
Šinvég (Pekná cesta) - z nemeckého Schönweg
Špíg(e)lhajn, Špíg(e)lhágen (Zrkadlový háj) - z nemeckého Spiegelhagen
Štajergrunt (Staré grunty) - z nemeckého Steiergrund
Tébeň, Tibeň (Devín) - z nemeckého Theben
Ubreksle (horná časť Karlovej Vsi) - z nemeckého Obereixel
Vachmajster (Stráže, štvrť nad Hlavnou stanicou) - z nemeckého Wachtmeister
Vaškutačka (Železná studnička) - z maďarského Vaskutacska

Verekňa (Vrakuňa) - z maďarského Vereknye, pôvodne asi Brekyňa

Vidrica (Staré Mesto) - stará židovňa až po židovský cintorín pred PKO 

Weinern (Vajnory) – z nemeckého základu slova vinice, víno, keďže susedí s Račou...
Westend, Vestend (Západ, štvrť pri Patrónke) - z nemeckého Westend Wolfsrusel (Vlčie hrdlo) - kedysi dunajský ostrov; od stredoveku sa používalo nemecké Wolfsrüssel; bol tam pálfiovský poľovný revír, kompletne vybavený (poľovnícky „zámoček", krmelce, horáreň... - niečo ako Jarovská bažantnica ale väčšie) Známy bol aj maďarský názov Farkastorok.

Ymca - roh Žilinskej a Račianskej (podľa historickej budovy)
Zaboš (Ovsište) - z maďarského Zabos
Židovňa (Židovská a Zámocká ulica) - podľa prevažujúcej národnosti obyvateľov

(Autor: Ivor Švihran, ars, foto: abn)