FOTO a VIDEO: Do ktorých kín ste v Bratislave chodili vy alebo si ich ešte pamätáte?

Zdroj: TASR

Ak dnes v Bratislave chcete ísť na nejaký dobrý film, tak pravdepodobne skončíte v niektorom zo Cinema City, ktoré sa nachádzajú vo veľkých nákupných centrách. Pritom celé mesto bolo v minulosti plné kín, ktoré boli doslova na každom rohu v Starom Meste, ale aspoň jedno mali aj v okrajových štvrtiach. Zaspomínajte si spolu s nami na ich názvy a polohu...

Kino Mladosť – je možno posledným mohykánom zo staromestských kín, ktoré sa celé roky nachádza na rovnakom mieste, teda na Hviezdoslavovom námestí č.12. Istý čas sa volalo aj Stalingrad. S kapacitou 120 miest patrí skôr k tým menším kinám. Akurát, že v ňom boli pôvodné tvrdé drevené sedadlá pred niekoľkými rokmi nahradené príjemnými čalúnenými. Kino býva pravidelnou súčasťou Medzinárodného filmového festivalu Bratislava alebo prehliadky francúzskej kinematografie, ktorú možno poznáte pod názvom Crème de la Crème. 

Zdroj: Internet

​Kino Tatra – by ste našli ešte pred desiatimi rokmi v podzemí rovnomenného hotela na Nám.1.mája, ale posledný film sa tu premietal v apríli 2008. Neskôr kinosálu prestavali na kongresové priestory, ktoré sú dodnes súčasťou hotela. Nad kinom bolo situované hudobné Štúdio S, ktoré neskôr premenovali na Divadlo L+S, nakoľko tu hrávala svoje predstavenia legendárna dvojica Milan Lasica a Július Satinský. Niektorí pamätníci si možno spomenú aj na to, že kino sa nazývalo Lux.

Zdroj: Internet

​Kino Hviezda – pôvodne sa volalo Urania a takisto bolo situované na Námestí 1. mája. Pozornosť okoloidúcich dlhé roky priťahovali aj dva obrovské bilbordy umiestnené na priečelí budovy, na ktorých sa propagovali aktuálne filmové snímky.

V kine Hviezda vznikol napríklad aj klip ku skladbe skupiny Elán: 

Niektorí určite nezabudnú ani na to, že Hviezda mala aj tzv. záhradné kino, ktoré začínalo premietať predovšetkým v letných mesiacoch krátko po zotmení. Sedávalo sa v ňom na lavičkách a zo zákazu fajčenia či požívania alkoholických nápojov si nikto nič nerobil. Práve naopak – veselo sa pri filmoch popíjalo a z kina návštevníci vychádzalo popri premietacej kabínke zozadu smerom na dnešnú Banskobystrickú ulicu.

Zdroj: abn

​​Kino Palace – bolo súčasťou budovy na Poštovej ulici a neskôr sa sem z Hlavnej stanice presťahovalo kino Čas, ktoré premietalo non-stop.

Kino Slovan – nachádzalo sa na Nám. SNP č.14 a vchádzalo sa doň z pasáže, ktorá vás dnes dovedie k pokladniam predajne McDonaldu. Kinosála sa neskôr prebudovala na divadlo West, ktoré otvorili pre verejnosť v roku 1995. Po jeho zániku sa tento priestor pretransformoval na tzv. Ateliér Babylon, kde sa dodnes konajú rôzne hudobné či divadelné predstavenia.

Zdroj: internet

​​Kino Nivy – existuje dodnes, akurát sa už volá FK Nostalgia. Kinosála sa nachádza v Spoločenskom dome Nivy na Súťažnej ulici č. 18 vo štvrti, ktorú volajú aj 500 bytov. V roku 2011 kino zdigitalizovali a premietajú sa tu filmy pre deti aj pre dospelých. V letnom období to však nie je úplne ideálna kinosála, nakoľko nemá klimatizáciu, na čo upozorňujú aj nápisy pri pokladni. 

Zdroj: abn

Kino Praha (predtým Atlon) ste mohli pred rokom 1989 nájsť na Námestí SNP č.8, teda presnejšie v jeho hornej časti. Neskôr sa v tomto objekte nachádzal obchod s oblečením a dnes sa priamo v kinosále nachádza reštaurácia, ktorá si udáva kapacitu, že sa do nej zmestí až 500 ľudí.

Zdroj: abn

​Kino Dukla – nachádzalo sa v budove YMCA na rohu Karpatskej a Malinovského (dnes Šancovej) ulice. Otvorili ho v roku 1964 a ako prvé panoramatické kino v ČSSR bolo vhodné na premietanie 70-milimetrových filmov so stereofónnym 6-kanálovým zvukom. Práve tu si mohli Bratislavčania v roku 1982 pozrieť ako prví aj širokouhlý film E.T. Mimozemšťan. Dnes tu prevádzkujú tzv. Randal klub.

Zdroj: TASR

​Kino Iskra -  bolo postavené v roku 1960 na území starej Petržalky, teda konkrétne na Zväzáckej ulici oproti pohostinstvu, ktorú miestni obyvatelia nazývali krčma „u Mrenu“.

Kino Lamač – sídli na Malokarpatskom námestí v Lamači a vďaka súkromnému prevádzkovateľovi funguje dodnes.

Zdroj: abn

​Kino Obzor – diváci sem na filmové predstavenia vchádzali cez vchod na Radlinského ulici a po skončení filmu ich uvádzačka vypúšťala zadným východom, ktorý sa nachádzal za plechovou bránou na dnešnej Wilsonovej ulici vedľa známej pivárne u Hasiča.

Zdroj: abn

​Kino Mier – mohli ste sa doňho dostať od Prioru cez tzv. Liga pasáž, ktorá dodnes spája Dunajskú ulicu s Gröslingovou. Tá sa však za čias fungovania kina Mier volala ulicou Červenej armády. Predtým sa kino volalo Ligo...

Zdroj: abn

Kino Pohraničník – sa nachádzalo na Námestí SNP v budove, ktorá pred rokom 1989 patrila Slovenskej televízii a dnes v nej sídli Ministerstvo kultúry SR. V bývalej kinosále sa dnes konajú predstavenia Divadla Astorka Korzo 90, ktoré predtým niekoľko rokov hrávalo v starých priestoroch na Suchom mýte.  

Zdroj: Internet

​Kino Metropol – sídlilo v rovnomennej budove na rohu Mickiewiczovej ulice a Špitálskej (kedysi Ulice Československej armády) a vstupovalo sa doň z boku oproti vchodu do univerzitnej nemocnice.

Zdroj: Internet

​Kino Máj – sa nachádzalo v bratislavskom „Zíglfelde“, teda konkrétne na Tehelnej ulici, ale zaniklo ešte dávno pred nežnou revolúciou v roku 1989.

Kino Čas – najstarším pamätníkom sa možno vybaví „Časík“, ktorý sa vyskytoval len kúsok od Hlavnej stanice, kde ešte premietali aj čierno-biele grotesky s Charleym Chaplinom, Frigom či dvojicou Laurel a Hardy.

Zdroj: TASR

​Kino Pokrok – by ste v dávnej minulosti našli v Prievoze a pre nie práve 100-percentnú hygienu v samotnej kinosále ho prezývali aj Blcháreň či Švickasňa.

Kino Partizán – stálo v starej Petržalke, kúsok od parku na Sofijskej ulici. Pôvodne tu po I. svetovej vojne otvorili po I. svetovej vojne s názvom Eldorádo, vtedy ešte nemými filmami, len s klavírnym sprievodom, neskôr bolo ozvučené. Po II. svetovej vojne, v roku 1946 ho znárodnili a premenovali ho na kino Partizán. Fungovalo do roku 1978, kedy muselo ustúpiť rozsiahlej výstavbe na území Petržalky. Okolie kina bolo v búrlivých 60-tych rokoch obávanou časťou starej Petržalky.

Letné kino Amfiteáter – v rokoch 1949 až 1965 sa nachádzalo na nádvorí Bratislavského hradu a keď dokončili amfiteáter v Horskom parku, tak sa letné kino presťahovalo tam.

Zdroj: archív

​Kino Nádej – postavili si ho svojpomocne obyvatelia Rače v roku 1940 na Detvianskej ulici. Vedľa neho stojí Družstevný dom. Priestory bývalého kina ponúkla mestská časť v roku 2007 na predaj a naposledy v ňom zriadili tzv. Salón vína.

Zdroj: archív

​Kino Družstevník – slúžilo najmä obyvateľom Vajnor – dnes už neexistuje podobne ako väčšina jednosálových kín.

Kino Devín – by ste paradoxne pre niekoľkými rokmi nenašli v Devíne, ale v Devínskej Novej Vsi v blízkosti železničnej stanice či hotela Morava.

Kino Odboj – nachádzalo sa v starej časti Dúbravky kúsok od miestneho úradu. Zaniklo okolo roku 2003 a jeho priestory sa odovzdali mestskému múzeu. Ku koncu sem chodilo píliš málo ľudí, možno aj preto, že kino vzniklo aj v Dome kultúry Dúbravka a to bol už príliš veľký luxus na jednu mestskú časť.

Zdroj: archív

​Kino Domu Odborov – mramorový kolos na Trnavskom mýte, ktorý sa po roku 1990 premenoval na Istropolis mal vo svojich útrobách aj niekoľko kinosál. Dnes sa už pravidelne nepremieta v žiadnej. Bývalé kinosály sú občas využívané na koncerty, divadelné predstavenia, kultúrne akcie alebo rôzne prednášky. Najväčšia z nich má kapacitu 531 miest.

Zdroj: abn

​Filmový klub – v objekte, ktorý Bratislavčania volajú aj tri ministerstvá sa za minulého režimu nachádzal filmový klub. Jeho súčasťou bolo i niekoľko kinosál s rôznou kapacitou, z ktorých sa napokon vykryštalizovalo opäť kino, ktoré určite poznáte pod názvom Lumiére. Po roku 1990 sa v týchto priestoroch nachádzal aj vychýrený zábavný klub tzv. Charlies Pub, kde chodila mládež na diskotéky či koncerty a krsty CD populárnych hudobných skupín z konca 20. storočia.

Zdroj: archív

​Sídliskové kiná: Svoje kiná mali napríklad aj Petržalčania v DK Ovsišti, DK Lúky či DK Zrkadlový háj, ale po dokončení Auparku sa filmoví fanúšikovia z Petržalky premiestnili sem. Obyvatelia Vrakune si možno spomenú, že v 70. a 80-rokoch sa premietali rozprávky pre deti z družiny v Talline – ten bol súčasťou objektu Jantár na Bieloruskej ulici a neskôr sídlil v samostatnej budove na Stavbárskej.

(ars, foto: TASR, abn, int, archív)