Keď nebudú peniaze, nebude sa ani kúriť

Predčasné jesenné počasie prinieslo zimu nielen do ulíc, ale i do našich príbytkov. S otázkou, ako je zabezpečené vykurovanie domácností v nadchádzajúcom zimnom období, sme sa obrátili na Vojtecha KINČEŠA, konateľa firmy Terming, jedného z bratislavských výrobcov a dodávateľov tepla.

- Prvého júla sa zrušila platnosť vyhlášky o hospodárení s teplom, ktorá určovala pravidlá vykurovania. Keďže ministerstvo hospodárstva nový všeobecne záväzný predpis dodnes nevydalo, naša spoločnosť postupuje i naďalej podľa pôvodnej vyhlášky. Tá určuje, že vykurovacie obdobie sa začína 1. septembra a končí sa 31. mája nasledujúceho roku. S vykurovaním sa začne vtedy, ak priemerná denná teplota klesne pod 13 stupňov dva dni po sebe. Kúriť sme začali už 16. septembra.

Krátenie štátnych dotácií smerovalo k výrobcom tepla, nemalo byť namierené voči odberateľom...

-S názorom, že krátenie dotácií smerovalo k výrobcom tepla zásadne nesúhlasíme. Hospodárenie s teplom predstavuje celý rad opatrení tak na strane výrobcu, ako aj na strane odberateľa. Výrobca tepelnej energie je viazaný právnymi predpismi v oblasti dodržiavania hospodárskej výroby tepelnej energie, resp. požiadavky na zvyšovanie efektívnosti jej výroby. Tepelné zariadenia sú raz do roka podrobené overovaniu hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení až po odberné miesto.

Kto bude výrobcom tepla hradiť rozdiel medzi skutočnou a limitovanou cenou tepla?

-Túto otázku sme položili pracovníkom príslušného daňového a okresného úradu a ministerstva financií. Kvalifikovanú odpoveď sme však dodnes nedostali. Naša spoločnosť z realizovanej výroby tepla mesačne odvádza DPH a preddavky na daň z príjmov v plnej výške napriek tomu, že odberatelia nám teplo v plnej výške nehradia, alebo tak robia s veľkým časovým sklzom. Keďže sme tiež čiastočným poberateľom dotácií, pohľadávky vykazujeme aj voči štátu. Je viac-menej otázkou času, keď bez chýbajúcich financií prestaneme byť schopní zabezpečovať výrobu a dodávku tepla.