Utajovaná hrôza: Na výstave možno spoznať, ako vyzeral hladomor na Ukrajine

Zdroj: youtube.com

V galérii Slovenského rozhlasu sa koná plagátová výstava Hladomor na Ukrajine 1932-1933. Dokumenty pripomínajú hrôzy organizovaného ľudského utrpenia, ktoré boli dlhodobo utajované komunistickou propagandou.

„Výstava je venovaná pamiatke obetí umelo organizovaného hladomoru stalinským režimom. Považujeme ho za brutálny zločin komunistického systému. Za 17 mesiacov sovietska vláda nútila ľudí vstupovať do kolchozov a zobrala im všetku úrodu, potraviny a majetky. Boli to znaky genocídy, čo uznal parlament Ukrajiny. A veľmi si ceníme, že aj mnohé krajiny, medzi nimi Slovensko to uznali ako genocídu, zločin proti ľudskosti,“ povedal na včerajšom otvorení výstavy veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Jurij Muška.

Zároveň pripomenul, že vo štvrtú novembrovú sobotu sa na Ukrajine koná spomienka na obete tohto najväčšieho hladomoru v jej dejinách. Program otvorenia výstavy spestrili traja ukrajinskí chlapci, ktorí so zapálenými sviečkami predniesli tematické pásmo poézie. Premietnutý nový filmový dokument Hlad národa pripomenul málo poznané kruté historické obdobie, o ktorom jeho preživší trpiaci nesmeli dlhé desaťročia nikde hovoriť. Vo výpovediach spomínajú ako jedávali trávu, listy z lipy, vyhrabávali zdochnuté kone, po zime hľadali na poli zmrznutú repu a iné plodiny, aby mali aspoň niečo do úst.

Takisto nesmeli opustiť krajinu, pretože im zobrali doklady a hranice boli strážené. Ozbrojení vojaci strážili aj obrovské sklady obilia, ktoré tam hnilo a hladujúci si nesmeli nič ukradnúť. Ruská propaganda informovala zahraničie, že je všetko v poriadku a nepotrebujú nijakú pomoc. Navyše Rusko vo veľkom vyvážalo obilie a iné potravinové komodity do zahraničia. Film pripomína, že na následky hladomoru zahynulo na Ukrajine vyše sedem miliónov ľudí a ďalšie štyri milióny Ukrajincov v iných častiach Ruska.

Návštevník výstavy spozná hlavných organizátorov hladomoru. Ten prebiehal na úrodnom území Ukrajiny od septembra do decembra 1932 v troch etapách, konfiškáciou obilia, jedla, vzácnych kovov a iného majetku. Čiže úplne všetkého, čo roľníci mali vrátane domov, do ktorých sa ihneď nasťahovali Rusi. Tiež sa dozvie, že hladomor je horší ako vojna, pretože zabíja psychicky aj fyzicky, pomaly a kruto.

V kritickom období vyvrcholenia hladomoru na jar 1933 zomieralo denne okolo 25.000 ľudí, z nich množstvo deti, ktoré hádzali do jám. V roku 1933 exportovalo Rusko do zahraničia 17,6 miliónov ton obilia. Stačilo by dva milióny ton obilia, aby zachránili 10 miliónov hladujúcich. No zámernou ľahostajnosťou vládnuceho režimu voči Ukrajincom sa to nestalo. Desiatky ďalších plagátov informujú o úmyselných krutých komunistických skutočnostiach.

Výstava potrvá do 15. decembra.

(TASR)