V Novom Meste našli odpoveď na otázku: Čo môžem urobiť ja pre svoju štvrť?

Zdroj: MČ Nové Mesto

Novomešťania majú oproti zvyšku Bratislavy veľkú výhodu. Môžu sa podieľať na zmenách vo svojej mestskej časti. Nemusia plakať, že sú ako občania bezmocní, pretože kto má nápad a energiu, napríklad sadiť stromy, obnovovať vnútrobloky či budovať komunitné záhrady, dostane priestor v participatívnom rozpočte. A kto nie, môže sa zapojiť aspoň tak, že za občiansky projekt, ktorý mu je sympatický, zahlasuje.

Starosta Rudolf Kusý sa rozpočtom vo výške štvrť milióna, o ktorých rozhodujú ľudia, nechváli, ale mohol by sa. Je totiž z roka na rok prepracovanejší a jeho magistrátny brat - celomestský občiansky rozpočet– je popri ňom doslova na smiech.

Participácia znamená spoluúčasť, teda možnosť pre bežného človeka ovplyvniť rozvoj vo svojej mestskej časti. V ideálnom svete by o celom rozpočte mestskej časti rozhodovali jej obyvatelia. V Novom Meste rozhodujú zatiaľ o desatine, avšak pre porovnanie, v meste rozhodujeme len o desaťtisícine! Ale nielen preto pôsobí ako fraška.

Práve v týchto dňoch sa hlasovalo o občianskych projektoch, ktoré by mali byť zahrnuté do budúcoročného rozpočtu mestských častí a mesta. Porovnajte: V občianskom rozpočte mesta ste si mohli vyberať len z troch ponúk. Mesto ponúklo revitalizáciu parčíka pri nemocnici Antolská – teda že odstráni odpad, posúdi stav stromov, odstránení popadané a suché konáre a zvyšky pňov, zarovná terén a vysadí okrasné trávy. Ďalej bude pokračovať v kastrácii pouličných mačiek a vydá publikáciu o názvoch ulíc v Starom Meste. Financie  - 50 tisíc eur - budú týmto trom projektom rozdelené podľa počtu hlasov.

V novomestskom participatívnom rozpočte ste si mohli vybrať spomedzi 11 občianskych projektov, 7 veľkých zadaní,  ktoré by mohla zrealizovať samospráva a ďalších 24 menších zadaní - v každej z piatich štvrtí zrealizuje mestská časť dve víťazné. Pre nedostatok miesta uvádzam len torzo ponúk, všetky nájdete na webe mestskej časti: Občianske projekty - Vybudovanie bezbariérového prístupu do Novomestskej knižnice na Jeséniovej ulici a do parku Gaštanica, plus výsadba drobnej zelene. Komunitná záhrada s prírodným ihriskom pri RC Kramárik, ďalšia výsadba stromoradia na Račianskej ulici alebo pódium pred kultúrnym prostriedkom, vyradeným vozňom električky na Trnavskom Mýte. 

Zadania, z ktorých prvé dve víťazné mestská časť zrealizuje na budúci rok: Revitalizácia Kuchajdy, využitie priestorov Konskej železnice, vytvorenie viacúčelového strediska sociálnych služieb, venčiská s voľným výbehom pre psov...

Dokonca aj malé zadania štvrtí budú mať mnohé väčší efekt ako mestská ponuka: Vybudovanie chodníka na ulici Čsl. Parašutistov, Rekonštrukcia schodísk na sídlisku na Kramároch, priestor pre bankomat pri dome seniorov, vybudovanie multigeneračného športového centra medzi ulicami Pionierska, Legerského, Šuňavcova a Sibírska... 

Rozdiel však nie je len v ponuke, ale aj v zapojení ľudí. Kým mesto má tri kroky k návrhom - prijme podnety od ľudí, potom ich verejne prerokuje  a nasleduje hlasovanie, v Novom Meste je to najmä o komunikácii. Nie všetci vedia vytvoriť projekt, mnohí  ľudia nemajú predstavu o vlastníckych vzťahoch na pozemkoch... „Preto spolu s ľuďmi pomáhame vytvárať z podnetu realizovateľný projekt,“ hovorí Lukáš Bulko z Kancelárie pre participáciu verejnosti miestneho úradu v Novom Meste. „Máme verejné stretnutia vo štvrtiach, chodíme za ľuďmi, naša  mapa podnetov  ich má od roku 2014 už 900. Tento rok sme z vyše tristo podnetov vytvorili 63 projektov, ktoré sa dajú zrealizovať. Zvyšné sú mimo kompetencie samosprávy, mnohé by však mohol riešiť magistrát. Lukáš Bulko s úsmevom konštatuje, že tipov  pre mesto do ich Občianskeho rozpočtu by mali dosť.

Participatívny rozpočet v Novom Meste však nevznikol zo dňa na deň. Sú za ním roky driny, učenia sa z chýb a tiež jeho obhajovania. Na začiatku stálo Občianske združenie Utópia, ktoré v roku 2011 zorganizovalo pilotné kolo participatívneho rozpočtu na magistráte. Avšak myšlienka, že si ľudia zrealizujú vlastné nápady a mesto im pri tom pomôže, narazila na problémy, nerozvíjala sa, a tak sa nadšenci participácie presunuli do Nového Mesta. Starostovi sa totiž progresívny participatívny rozpočet pozdával. Magistrát pokračuje v oklieštenej forme participácie, ktorú nazval Občiansky rozpočet. Mnohé z víťazných projektov však dodnes nerealizoval. 

V roku 2014 ľudia z Nového Mesta po prvý raz hlasovali o 15 projektoch a rozpočet bol 25-tisíc eur. Peniaze sa našli  napríklad aj na kachličkovú mozaiku v Mierovej kolónii, ktorú vytvorili obyvatelia na dovtedy ohyzdnom plote. V roku 2015 už bolo na participatívny rozpočet vyčlenených 240-tisíc eur, 40-tisíc  pre občianske návrhy a 200-tisíc pre zadania, ktoré mala zrealizovať samospráva. Vďaka rozpočtu sa vtedy vytvorila mapa chodníkov a začalo sa s ich opravami, mestská časť zamestnala cyklokoordinátora, vznikla cyklokoncepcia, začali sa obstarávať prvé dokumentácie na cyklotrasy. „Obyvatelia žiadali aj starostlivosť o zeleň. Nové Mesto prijalo dendrologičku a environmentalistu, máme mapu zelene a kde máme voľnú plochu, kde sa dá sadiť, tak tam sadíme zeleň,“ hovorí Lukáš Bulko. „Zariadenie opatrovateľskej služby je tiež dlhodobou témou a konečne sme našli miesto, kde v roku 2019 bude môcť stáť.“

Vďaka participatívnemu rozpočtu z roku 2016 sa v týchto dňoch obstaráva 150 nádob na kompostovanie bioodpadu, ktoré budú slúžiť ľuďom zo 40 sídliskových komunít. Napriek tomu bol rok 2016 v Novom Meste kritický. Spochybňovala sa totiž zmysluplnosť myšlienky participatívneho rozpočtu. Hrozilo, že ľudia prihlásia projekt, minú naň kopec času aj energie  a nakoniec im ho zastupiteľstvo zamietne. Niektorí poslanci totiž neboli presvedčení, že ľudia majú mať takú veľkú autonómiu – navrhnúť projekt, vyhrať a zrealizovať ho. Hrozilo, že celý rozpočet skončí. Napokon si však ľudia možnosť samostatne rozhodnúť a realizovať svoje nápady vybojovali, mestská časť  schválila pravidlá, podľa ktorých sú výsledky participatívneho rozpočtu pre miestne zastupiteľstvo záväzné. Teraz jej už zostáva len presvedčiť ľudí, že aj hlasovanie a teda spolurozhodovanie o víťazoch má zmysel.

Už dnes však môže participatívny rozpočet Nového Mesta  slúžiť ako inšpirácia pre ostatné mestské časti. „Aj najušľachtilejšia myšlienka totiž trvá samospráve veľmi dlho a predchádza jej zložité procesovanie. Cieľom je, aby maximum inovatívnych zámerov realizoval úrad, ale aspoň zo začiatku je oveľa jednoduchšie dať peniaze občianskym združeniam, ktoré ich zrealizujú,“ dodáva Lukáš Bulko.   

(in, ilustračné foto: abn)