ROZHOVOR: Ako vyzerá bratislavská drogová scéna? Čo robiť, aby drogám neprepadlo vaše dieťa?

Zdroj: TASR

Koľko rokov má priemerný narkoman? Dnes to už zďaleka nie je mladík po tínedžerskom veku. O drogách v hlavnom meste, ale aj pomoci závislým a ich rodinám pre bratislavskenoviny.sk porozprávala psychoterapeutka Jana Žemličková z petržalského Sanatória AT.

Už od roku 1996 funguje v bratislavskej Petržalke priamo medzi panelákmi neštátne Sanatórium AT, ktoré poskytuje pomocnú ruku nielen závislým prevažne od nelegálnych drog, ale aj ich rodinám. Založil ho a stále vedie dnes už legendárny slovenský odborník na závislosti psychiater Ivan Novotný, ktorého rukami prešli za desiatky rokov desaťtisíce alkoholikov a tisíce narkomanov. O problematike drog v našom meste sa s nami porozprávala riaditeľka sociorehabilitačnej starostlivosti sanatória Jana Žemličková.

Koľko máte momentálne v sanatóriu ľudí?

Sme zdravotnícko-resocializačné zariadenie, máme zdravotnícku, teda ambulantnú a nemocničnú časť, ako aj resocializačnú. Sme jediné zariadenie na Slovensku, kde je táto starostlivosť občanom poskytovaná. U nás nájde závislý prvý kontakt s odborníkom, ktorý sa ho snaží ovplyvniť, no odborník sa najmä snaží aj poučiť rodinného príslušníka. Počet liečených v lôžkovej časti je limitovaný počtom postelí, čo znamená 20 až 30 pacientov, klientov.

Plus máte poradňu...

Vykonávame ambulantné liečenie, poradenstvo pre všetky druhy závislostí a aj pre rodinných príslušníkov, psychoterapeutické skupiny, máme dobudovaný komplex socioterapeutického doliečovania. To absolvujú pacienti, ktorí sú po liečení a chodia u nás na  ordinované stretnutia, ale aj na terénne terapie.

Dá sa hovoriť, že sa staráte o stovky ľudí?

Z dlhodobého hľadiska áno. Máme takých, čo chodia pravidelne a sú takí, čo prídu jedenkrát a potom druhýkrát o tri roky. Ale spolupracujúci dispenzarizovaní (pravidelne sledovaní - pozn. red.) nás navštevujú niekoľko krát do roka.

Kedysi bola liečba u vás hradená cez poisťovňu, potom sa to zrušilo. Je takáto otázka ešte na programe dňa?

Je. A možno to znie aj nádejne. Podarila sa nám zmysluplná vec, za významnej pomoci  partnerov a sympatizantov, zveľadiť, zrenovovať a vybudovať jedno dôstojné miesto na liečbu a resocializáciu závislých. Z toho dôvodu máme schopnosť kvalitnejšie poskytovať tieto služby. A máme aj sebavedomie argumentovať, že liečba by mala byť hradená každému, kto o to požiada.

Máte odhad, koľko je závislých mladých, ktorých rodičia na liečbu jednoducho nemajú?

Nedá sa to povedať presne, ale štatisticky je to minimálne polovica. Je pravda, že táto liečba a starostlivosť by mala byť hradená z fondov, ktoré podliehajú práve poisťovniam. U nás sa pripláca. Závisí to od toho, o akú poisťovňu ide, aká je dĺžka liečby. Máme aj takzvané päťročné prekleňovacie obdobie, ktoré je nadstavbou na resocializáciu. Sú v ňom tí, ktorí chcú ešte študovať, etablovať sa v práci, hľadajú cestu späť do rodiny.

To sa nachádza priamo v sanatóriu?

Áno.

Aký je u vás pomer bratislavských a mimobratislavských pacientov?

Väčšinou sú to Bratislavčania. Začínali sme s ľuďmi, ktorí boli v lokalite Petržalka. To bola aj významná podpora zdravia najmä mladistvých a mládeže, pretože Petržalka v tom čase bola najohrozenejšou lokalitou na počet obyvateľov na svete. Starosta, pán  Bajan, pre túto vec urobil v tom čase veľa a dodnes nám podáva pomocnú ruku.

Nie je rizikom, že sa sanatórium nachádza práve v Petržalke? Obyčajne bývajú takéto zariadenia v krásnom horskom prostredí a podobne. Vy ste však doslova medzi panelákmi...

Dokonca si myslím opak. Keď sa niekto lieči v krásnom horskom prostredí a potom sa vráti do mesta, tak sa mu vracajú isté asociačné schémy, ktoré v meste mal. Keď je u nás, robí s asociačnými schémami v rámci auto-rekodifikácie a adaptuje sa ako človek, ktorý chce žiť inak s novými rozhodnutiami práve pre to prostredie. Nemáme s tým žiadnu zlú skúsenosť, naopak, návrat do rodinného prostredia je prirodzenejší.

Možno povedať, že oproti predchádzajúcim rokom klientov pribúda?

Otázka ani nestojí, či klientov pribúda. Ide o to, že klienti, ktorí začali s drogami, keďže ponúkame služby najmä drogovo závislým, tak ich populácia starne. Dnes je priemerný vek drogovo závislých cca 30 - 34 rokov, kedysi to bolo okolo 25.

Keď porovnáte súčasnú a minulú bratislavskú drogovú scénu, ako sa zmenila?

Mládež chce niečo zažiť, užiť a hľadá svoju drogu, to sa nezmenilo. V 80-tych rokoch to bol toluén, neskôr ovládol trh heroín a teraz vo výraznej miere nastupujú pervitín a kokaín, teda excitačné drogy. Samozrejme, marihuana ide celým týmto obdobím. Čoraz väčšie množstvo mladých začalo kombinovať marihuanu s alkoholom, teraz do toho prichádzajú energetické nápoje, nárazové pitie a zámena motívov, teda nie zabaviť sa, ale opiť sa. Dokonca v jednej štúdií sa uvádza, že až 56 percent jedenásťročných má opakovaný kontakt s alkoholom. Na tejto úrovni sa nám treba vážne zamyslieť  a začať hľadať spôsob, akým ovplyvniť celospoločenské vedomie, na úrovni štátnych orgánov, ktoré by vyšpecifikovali metodiku pôsobiacu na ochranu mentálneho zdravia jednotlivca.

Máme v Bratislave s výnimkou notoricky známeho Pentagonu lokality, ktoré sú na tom horšie, pokiaľ ide o výskyt drog?

Pentagon v podstate môže  vzniknúť kdekoľvek. Stačí byť len ľahostajní a nevšímaví k tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Keď sme zakladali naše  sanatórium, a sťahovali sa do neobývanej pôvodne materskej školy, obyvatelia v okolí Osuského ulice, kde sanatórium sídli, spísali petíciu proti otvoreniu takéhoto zariadenia. Dnes, takmer po 22 rokoch, je situácia celkom odlišná.

Keby ste mali rodičom poradiť recept, čo robiť, aby ich dieťa nesiahlo po droge, čo by to bolo?

Najskôr by som hľadala cestu prostredníctvom štátom riadenej ochrany zdravia dieťaťa pred drogami a rizikovým správaním aj pre nelátkové závislosti. Naše sanatórium má s tým skúsenosti od roku 1986, keď sme začali prvý výskum v tomto smere. Chce to samozrejme aj finančné prostriedky. V tomto smere naše sanatórium má tridsaťročné skúsenosti z dvojtýždňovej pobytovej formy rodín závislých na Muránskej planine. Všetky rady bez poznania dieťaťa sú irelevantné a žiadny odborník si ich nemôže dovoliť vysloviť. Všeobecne možno iba konštatovať, že  je dôležité byť vzorom pre svoje dieťa, teda nenaučiť dieťa žiť spokojne a vyrovnane v drogovom či nedrogovom prostredí. Vypestovať u detí schopnosť regulácie impulzov, teda nemusím mať všetko, čo vidím, musím sa vedieť ovládať. Ďalej stabilizovať biorytmus, čas jedla, spánku, hygieny, kedy si umyť ruky, kedy ísť spať. Neoceňovať za normálne veci, teda keď niekto príde načas domov alebo ide do školy, je to normálna vec. A potom používať vhodné a najmä primerané tresty. Najlepšia ochrana dieťaťa pred závislosťou začať spolupracovať s poradňou, ktoré má v adiktológii (prevencii závislostí) skúsenosti.

(ms)