FOTO Budete prekvapení: Čo všetko sme schopní nahádzať do toaliet? Čo sa deje s vodou v čistiarni?

Zdroj: Matúš Husár

V Petržalke máme modernú mechanicko-biologickú čistiareň, ktorá šetrí životné prostredie. Nie každý obyvateľ to oceňuje. Niektorí dokážu nahádzať do kanalizácie také veci, že občas žasnú aj vytrénovaní pracovníci čistiarne.

Čistiareň odpadových vôd v Petržalke pozná každý, kto smeruje po hrádzi na bicykli do Rusoviec či Čunova. Priteká z nej voda z Petržalky, Rusoviec, Jaroviec, Čunova a troch rakúskych obcí - Edelstahlu, Kittsee a Pamy. Po jej rekonštrukcii, ktorá skončila v decembri 2015 a stála 8,6 milióna eur, zlepšili sa technológie, v čistiarni už z vody odstraňujú aj fosfor a dusík. Práve nimi sa živili riasy a sinice, ktoré spotrebúvali vo vode kyslík a tým v nej zabíjali život. V Petržalke tak dnes máme modernú mechanicko-biologickú čistiareň, ktorá šetrí životné prostredie a s kapacitou 260-tisíc ekvivalentných obyvateľov postačí na ďalších tridsať rokov. Mnohí z nás však komplikujú jej fungovanie. A to aj obyčajnými vlhčenými obrúskami.

Ako nám prezradili pracovníci čistiarne, jednoznačne najväčší problém odpadových vôd sú hygienické vložky. Tie by v kanalizácii v žiadnom prípade nemali byť, pretože spôsobujú veľké problémy v jej technologickom procese. Keďže sa počas cesty kanalizáciou rozvlákňujú, namotávajú sa v čistiarni na miešadlá či upchávajú čerpadlá. To isté platí pre navlhčené obrúsky, ktoré sa zase nerozpadajú. Ďalšia vec, ktorá do odtoku nepatrí, sú oleje. Jednak zanášajú kanalizáciu, jednak spolu s potravinami, ktoré vyhadzujeme, vytvárajú ideálne prostredie pre potkanov. Avšak nielen preto je dnes moderný trend montovania kuchynských drvičiek odpadu pohromou. Naša kanalizácia na to totiž je stavaná. Pred dvadsiatimi rokmi bola denná spotreba vody 220 až 250 litrov na osobu. V súčasnosti je to vďaka našej šetrnosti, sprchovým kútom, lepším vodovodným batériám či ekologickému splachovaniu asi len 110 litrov. Kanalizáciou tak preteká stále nižšie množstvo vody, prietok je menší, preto sa v kanáloch zachytáva odpad a ak sa kanalizácia nečistí, zapácha. Ak sa budete niekedy rozčuľovať, že smrdí kanál, vedzte, že tomu napomáhajú aj všetci tí, ktorí do záchoda nemajú problém spláchnuť čokoľvek. A napokon tuky a oleje spôsobujú problém aj v samotnej čistiarni. Tá je mechanicko-biologická, takže sa na čistení vody podieľajú aj mikroorganizmy.

Ak sa jeden druh „preje“, premnoží sa, čo proces čistenia vody skomplikuje. V prítoku odpadovej vody už bratislavské čistiarne zachytili izolácie, minerálnu vatu, mŕtve psy, dosky, dokonca aj polovicu Trabanta. Okrem mŕtvoly tu už mali hádam všetko. Ani vám nejde do hlavy, ako sa do kanála dostane doska? Pre niekoho je evidentne silnejšou  motiváciou ju tam napchať miesto toho, aby ju odniesol do zberného dvora.

Čistiareň v Petržalke sa pýši 95- až 98-percentnou účinnosťou čistenia. Zaujímavé je, že presne toľko vody, koľko do nej pritečie – 500 litrov za sekundu – z nej aj odchádza. Čistiareň je v prevádzke nepretržite a proces premeny odpadovej vody na vyčistenú trvá 24 hodín. 

Ako sa čistí voda?

Zdroj: Matúš Husár

1. Prítok odpadovej vody do čistiarne. Je tu lapač štrku a hrubé hrablice, ktoré majú osem centimetrov široké štrbiny. Ich úlohou je zachytiť štrk a kamene, ale aj dosky, brvná a iné plávajúce nečistoty.

Zdroj: Matúš Husár

2. Čistiareň je na najnižšom mieste v kraji, aby k nej voda cez kanalizáciu pritiekla. To je aj dôvod, prečo je pre rakúske obce jednoduchšie čistiť vodu u nás. Druhou zastávkou je preto čerpacia stanica splaškových vôd, ktorá vodu zdvihne o osem metrov, aby celým technologickým procesom následne prešla samospádom.

Zdroj: Matúš Husár

3. Voda následne prechádza cez jemné mechanicky stierané hrablice, ktoré majú len 6-milimetrové štrbiny. Zhrabky idú potom do práčky zhrabkov a vylisované do kontajnera. Tu sa zachytí skoro všetko, s výnimkou napríklad špáradiel do uší. Vám by napadlo hádzať ich do toalety? 

Zdroj: Matúš Husár

4. ​V konttajneri sa zachytí posledná anorganická časť znečistenia. Voda sa dostáva do rotačného pohybu, piesok padá ku dnu a po krajoch sa zachytáva aj tuk. Ten potom smeruje do vyhnívacej nádrže, kde sa tvorí bioplyn, piesok ide na skládku podobne ako zhrabky a štrk.

Zdroj: Matúš Husár

​5. Všetok nerozpustný materiál – tzv. kal (nerozpustná organická časť) – sa usadzuje v usadzovacej nádrži. Vplyvom sedimentácie klesá dolu – je stieraný do priehlbní a tiež končí vo vyhnívacej nádrži.

Zdroj: Matúš Husár

​6. Súčasťou biologickej časti čistiarne je 10 až 12 druhov mikroorganizmov. Tie potrebujú dostatok potravy, ktorú nájdu v odpadovej vode, a kyslík. V štyroch bazénoch sa vďaka nim odstráni z vody dusík a fosfor a ďalšie organické znečistenie.

Zdroj: Matúš Husár

7. ​​V primárnych zahusťovacích nádržiach (tieto nádrže vidíme z hrádze) sa zahusťuje kal. Veľmi amatérsky povedané - oddelí sa od zvyšnej vody a potom je dávkovaný a čerpaný do vyhnívačky. Presne tieto nádrže zapáchali, kým neboli prekryté. Dnes už disponujú aj biofiltrom.

Zdroj: Matúš Husár

8. ​​Vo vyhnívacej nádrži pri teplote 40 stupňov Celzia dochádza počas 21-22 dní k rozkladu organickej časti. Polovica sa zmení na bioplyn a zvyšok kalu ide na odvodnenie a potom sa odváža na výrobu priemyselného kompostu.

Zdroj: Matúš Husár

9. ​Odvodnený kal sa uskladňuje v nádrži. Zmestí sa sem ročná produkcia kalu, asi 6000 ton. Kal vyzerá ako zem a sčasti tak aj vonia.

Zdroj: Matúš Husár

​10. Päťdesiat percent organickej hmoty sa zmení na bioplyn, ktorý je uskladnený v plynojeme. Následne sa spaľuje a robí sa z neho teplo a elektrická energia. Napriek tomu v čistiarni kryje len 25 percent spotreby energie, zvyšných 75 percent treba dokúpiť inde. Čistenie odpadových vôd je energeticky náročné. Jediným výnosom je bioplyn.

Zdroj: Matúš Husár

11. ​Finalizácia procesu prebieha v dosadzovacích nádržiach. Ešte aj tu sa oddeľuje posledný kal od vyčistenej vody. Kal je totiž potrebný, sú v ňom mikroorganizmy, ktoré sa na čistení podieľajú. Kal sa tak do procesu čistenia aj niekoľkokrát vracia. Voda odtiaľto už ide rovno do Dunaja. Odteká číra a čistá. Keď slnko svieti, prichádzajú do odtokového kanála aj ryby z Dunaja.

(in)