O korytnačkách nielen z Draždiaku – ktoré druhy sú nebezpečné pre našu faunu?
O korytnačkách nielen z draždiaku – ktoré druhy sú nebezpečné pre ostatné? - Korytnacky
Možno ste aj vy počas prechádzky pri ramenách Dunaja či pri Draždiaku videli vyhrievať sa na brehu či na kuse dreva korytnačky. Pohľad na ne by vás zrejme tešil menej po informácii, že ide o nepôvodné invázne korytnačky písmenkové, ktoré vytláčajú našu pôvodnú korytnačku močiarnu.
Po prvý raz si ju vo voľnej prírode všimli ľudia už v 80-tych rokoch minulého storočia. Darilo sa im najmä v nížinách, dnes už sú na celom Slovensku, a to najmä v okolí miest. V Bratislave sú ich vďaka chovateľom, ktorých omrzeli, stovky, ak nie tisícky. Presné číslo nikto nevie. Nájdete ich v každom ramene, jazere, v Malom Dunaji...
„Oproti našej korytnačke močiarnej je korytnačka písmenková odolnejšia, dravšia, rýchlejšie rastie, je teda konkurenciou, ktorá tu našu vytláča z jej biotopu a tým ohrozuje jej populáciu,“ vysvetľuje Barbora Kaľavská z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). „Dnes máme niekoľko posledných lokalít, kde sa naša korytnačka močiarna vyskytuje, na rozdiel od písmenkovej, ktorá prospieva všade. Pochádza zo severnej Ameriky, z rovnakého klimatického pásma, takže dokáže prežiť našu zimu. Našťastie zatiaľ nebolo dokladované ich množenie. Mláďatá zrejme zimu prežiť nedokážu. Zatiaľ... Aj v záujme prežitia našej pôvodnej korytnačky močiarnej a zachovania pôvodného stavu jej biotopu je dôležité iné druhy korytnačiek chovať iba v zajatí."
Jeden jedinec tejto korytnačky môže žiť 35 až 50 rokov, a to už je dosť dlhý čas, aby narobil výrazné zásahy do biotopu, v ktorom žije. Nemá prirodzeného nepriateľa, žerie ryby, obojživelníky, larvy obojživelníkov ... Je to predátor, takže výrazným spôsobom ovplyvňuje vzťahy v prírode, do ktorej prirodzene nepatrí. Vo svojom okolí dokáže napríklad úplne vyhubiť žaby či mloky.
Zviera, ktoré bolo dovezené a kupované do akvária, sa do voľnej prírody dostane vtedy, keď majiteľa omrzí alebo šokuje, ako vyrástlo. Samica totiž môže dosahovať veľkosť 25 až 30 centimetrov a vyžaduje istý priestor a starostlivosť. A tak sa jej ľudia zbavujú. Nie je to však len problém chovateľov z Bratislavy. Problém s korytnačkami písmenkovými má celá Európa. Aj preto už v roku 2005 zakázala Únia dovoz a držbu poddruhu korytnačka písmenková ozdobná a v roku 2016 aj ďalší z troch poddruhov.
Čo teda s nimi? „V rámci pripravovaného projektu záchrany korytnačky močiarnej na Slovensku sú aj návrhy, podobne ako je to v zahraničí, na odchyt korytnačiek písmenkových," hovorí Barbora Kaľavská. „Tie by sa dali teoreticky umiestniť do zoologickej záhrady v Bojniciach."
Zatiaľ sú to však len návrhy. Ema Gojdičová zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) napriek tomu tvrdí, že nahlásiť korytnačky ŠOP alebo odboru životného prostredia okresného úradu nie je zbytočné. Hoci informácia poslúži momentálne skôr pre monitoring, kde všade sa korytnačky nachádzajú. V príprave je však už aj samostatný zákon o inváznych druhoch a po ňom by už mal byť aj jasnejší ďalší postup, teda aj realizácia odchytu týchto inváznych druhov.
A čo môžete urobiť vy? Keď už korytnačku písmenkovú nechcete, skúste ju darovať alebo osloviť nejakú zoo, či by ju tam neboli ochotní vziať. Na Slovensku existujú aj súkromné útulky pre korytnačky, ktoré prevádzkujú nadšenci. Nevypúšťajte ju však do voľnej prírody.
(in, foto: abn)