FOTO: Ako sa darí útulku Resoty rok po smrti Antona Srholca?

Už rok nás už delí od smrti výnimočného človeka, kňaza Antona Srholca († 86). Bolo to 7. januára 2016, keď sa Slovensko dozvedelo, že jedna z najvýraznejších morálnych autorít a tvárí charity už nie je medzi nami. Otec António, ako ho všetci oslovovali, však zanechal po sebe „svoju rodinu“, ako volal chlapov v ubytovni Resoty v Podunajských Biskupiciach. My sme sa boli pozrieť, ako sa darí komunite rok po jeho smrti.

V ubytovni pre bezdomovcov Resoty, ktorú založil Anton Srholec už v roku 1991, žijú naďalej výhradne muži presne tak, ako to zaviedol jej zakladateľ. Ide, obrazne povedané, o rehoľu tých najchudobnejšícj, mnohí z nich sú už v dôchodkovom veku, štvrtinu osadenstva tvoria cudzinci. „Otec António nám chýba, jeho humor, rozhodné slovo. Resoty však funguje ďalej pod gesciou profesora Vladimíra Krčméryho, snažíme sa pokračovať v duchu slobody, ktorý zaviedol Anton Srholec,“ vysvetľuje Michal Oláh, ktorý v tejto ubytovni pracuje ako sociálny pracovník dva roky.

Hoci António už medzi nich nevkročí, snažia sa naďalej všetci fungovať podľa pravidiel, ktoré tu zaviedol. „Duch slobody znamená napríklad, že každý z chlapov dostane kľúč od hlavného vchodu, svojej izby, prechodových dverí, čo je veľmi neštandardné oproti iným zariadeniam. Každý má slobodu, nikto nie je nútený do modlitby, účasti na bohoslužbách, spoločné obedy sú iba raz za mesiac,“ vysvetľuje Oláh. V zariadení dodnes pracuje i sestra Rita, členka írskej rehole Presentation sisters, ktorá bola otcovi Antóniovi pravou rukou a v posledných mesiacoch jeho života sa o neho i starala. „Fungujeme podobne ako predtým. To znamená, že musím pre chlapov zaobstarať jedlo, oblečenie, sledovať, ako sa správajú. V minulosti sme tu mali aj mladších ľudí a keď niekto ochorel, tak mu pomáhali, starali sa o neho. Teraz, keď sú na izbe traja starší muži, ktorí majú sami problémy vôbec chodiť, už to tak nefunguje,“ opisuje život v ubytovni Rita.

Mnohí z dnes tu žijúcich mužov už Antona Srholca osobne nezažili, od jeho smrti sa obmenila zhruba polovica osadenstva ubytovne. V súčasnosti má 37 obyvateľov, z toho je osem cudzincov, niektorí museli odísť pre alkohol. Dvaja zomreli. Mesačne si platia za ubytovanie 150 eur, väčšinou poberajú dôchodky, časť z nich je zbavená svojprávnosti, niektorí však chodia do roboty. Väčšinou vykonávajú pomocné práce, ale žil tu istý čas aj chirurg, ktorý sa taktiež stal bezdomovcom. Býva tu i rodina rumunských Rómov, sú však ubytovaní osobitne.

Za uplynulý rok však chlapi zažili niečo naozaj nezvyčajné, rekreačný pobyt v Tatrách. Peniaze im poskytol herec Juraj Kemka z výťažku charitatívnej akcie Vianočný bazár chalaňov. Podmienkou bolo, že ich môžu použiť iba na zaplatenie dovolenky. „A tak sme ich zobrali do Tatier. Na päť dní dvakrát po osem ľudí,“ spomína Oláh. Po smrti zakladateľa Resoty sa rozhodol ubytovni pomôcť i prezident Andrej Kiska a venoval jej jednu svoju výplatu, ktorú využili na chod zariadenia.

Majú i nového kuchára, Simona (34) z Etiópie. V ubytovni žije už päť rokov, no ostatným varí pol roka po tom, čo absolvoval kurz. Namaľoval i obraz, ktorý zdobí vonkajšiu stenu ubytovne. Kuchynka v Resoty je malá, jej vybavením sú dva plynové sporáky a linka. Keď vchádzame, Simon práve krája karfiol a usmieva sa. Jedným z tých, ktorí na Antona Srholca nikdy nezabudnú, je i bývalý záchranár Rudy (58). Roky jazdil so sanitkou, dnes je invalidným dôchodcom. Prišiel o rodinný dom, má za sebou niekoľko operácií - očí, hlavy, nohy. Podľa Rudyho žijú presne tak ako predtým. „Na Antónia stále spomíname. Chýba nám. Keď sme sa dozvedeli, že zomrel, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Chodil sem za nami, i keď už bol ťažko chorý,“ spomína.

Ako nám vysvetľuje Michal Oláh, muži sa o smrti Antona Srholca dozvedeli z médií, čo bolo dosť nepríjemné. „Nevedeli sme ich na to pripraviť. Mnohí plakali, bol pre nich ako otec. To im nahradiť nedokážeme. Ako rehoľník a kňaz s nimi žil, vlastnú rodinu nemal, tou boli pre neho oni. Chodieval sem každý deň, keď bolo treba, aj tu prespával,“ vysvetľuje Oláh. Anton Srholec s chlapmi do poslednej chvíle telefonoval, o život v ubytovni sa zaujímal. Ešte dva týždne pred smrťou ich navštívil, tieto Vianoce však boli už v poradí druhé, ktoré museli stráviť bez neho. Ani počas tých v roku 2015 už nemal dosť síl. Preto do ubytovne pozvali na Vianoce kňaza, pomocného biskupa Jozefa Haľka a prišiel i Vladimír Krčméry, ktorý v súčasnosti ubytovňu spravuje. Chodieva sem dva-trikrát za mesiac a keďže je lekárom, prinesie lieky, odporučí pacientov na ďalšiu terapiu. Na Antónia však nezabudli zabudnúť, chlapi sa preto chystajú v prvej polovici januára navštíviť i jeho hrob, ktorý sa nachádza v Skalici, odkiaľ obľúbený kňaz pochádzal.

 (ms, Foto: ms, archív)

Nedávno na ulici, dnes u prezidenta

Obyvatelia resocializačného centra Resoty zažili niečo, o čom zrejme väčšina z nich ani len nesnívala. V novembri absolvovali obed u prezidenta Andreja Kisku, ktorý ich pozval do paláca. V decembri im dokonca opäť napísal a poďakoval za návštevu. „Pozval 23 chlapov. Bol to pre nich veľmi silný zážitok. Oficiálne nás prijali hlavným vchodom, bolo to veľmi milé. Strávili sme u pána prezidenta zhruba dve hodiny. Bolo to pre nich veľmi vzácne,“ spomína si na obed sociálny pracovník Oláh. „Niektorí to komentovali slovami: Pred pár týždňami som bol na ulici, dnes som bol u prezidenta. Pán prezident sa aj pýtal na praktické otázky z tejto problematiky, zaujímal sa napríklad zvlášť o odchovancov detských domovov,“ dodáva Oláh.

Aj pokiaľ ide o samotné menu, bolo taktiež reprezentatívne - teľacie plátky s hľuzovkou, ako polievka tekvicový krém, bravčová panenka s fazuľkou a zemiakmi, zákusok a čokoláda. Sestra Rita opisuje, že Kiska každého osobitne privítal, sedeli pri troch stoloch, prezident sa premiestňoval od jedného k druhému.

Zdroj:

„Za každým jedným osudom bezdomovca je dlhý a často tragický príbeh. Je to príbeh aj osobných sklamaní, ale aj straty dôvery v spoločnosť, ktorá človeka akoby odvrhla, keď sa mu prestalo dariť, a ten padal a nemal sa kde zachytiť. Práve preto stále opakujem, že je úlohou nás politikov sa čo najčastejšie stretávať s ľuďmi, ktorí v živote nemali šťastie a spadli na dno spoločnosti. Je našou úlohou uvažovať o tom, ako im pomôcť,“ povedal pri návšteve obyvateľov Resoty v Prezidentskom paláci Kiska.

(ms)