Monitorujú skalné podložie hradiska

Skupina odborníkov z Katedry inžinierskej geológie Univerzity Komenského, Krajského pamiatkového úradu a mestskej organizácie Paming v týchto týždňoch pracujú na monitoringu skalného podložia slovanského hradiska Národná kultúrna pamiatka Devín.

História osídlenia a neskôr hradiska na Devíne siaha až do doby kamennej. Nálezy v dolnej časti hradu dokazujú, že tento priestor bol intenzívne osídlený už okolo 6. tisícročia pred Kristom. Celé prostredie tejto časti Malých Karpát, vrátane hradnej skaly bolo zhruba pred 13 až 15 miliónmi rokov prekryté morom. Dôkazom toho je dobre známa lokalita Sandberg s viac ako 300 druhmi fosílnej fauny. Relikty tohto najmladšieho mora sa nachádzajú aj v samotnej citadele hradu. Po ústupe mora sa v okolí hradnej skaly vytvoril systém prietočných jazier, redukciou ktorých sa vytvoril veľtok Dunaja. Devínske hradné bralo sa už v tom období týčilo nad okolitým terénom. V istom období najmladšieho vývoja dokonca tvorilo riečny ostrov, ktorý zo všetkých strán omývala rieka.

Podľa informácií z bratislavského magistrátu má zisťovanie vzniku brala, na ktorom sa nachádzajú ruiny devínskeho hradu, vážny dôvod. V priebehu mnohých tisícročí pôsobením poveternostných podmienok, klimatických zmien, tektonických otrasov, ale aj pôsobením človeka sa mení aj skalné bralo. Vznikajú nové trhliny, kameň zvetráva. Striedanie leta so zimou, voda a teplota priamo vplývajú na postupné rozpadávanie horninového masívu.

Hlavné mesto Bratislava chce umožniť rastúcemu počtu návštevníkov zo Slovenska, zahraničia, ale najmä obyvateľom Bratislavy príjemný a bezpečný pobyt v lokalite národnej kultúrnej pamiatky Devín. Preto v spolupráci s odborníkmi vykonáva pravidelné monitorovanie puklinových systémov pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré navrhol docent Ján Vlček. Proces zisťovania bude trvať niekoľko rokov, umožní však včas urobiť sanačné opatrenia a vyhnúť sa nenahraditeľným škodám, napríklad takým, k akým došlo na Trenčianskom hrade.