Riešenie bezdomovectva musí mať systém

Potrebu zaviesť systém do riešenia problematiky bezdomovcov zdôrazňovali vysokí štátni úradníci práve na území Vrakune, ktorá na absenciu takéhoto systému doplatila. Nezdôraznili, že tento systém mal dávno zaviesť štát.

„Počula, že je tu dobre, tak nasadla vo Vranove do vlaku aj so svojimi piatimi deťmi a prišla do Vrakune ako bratislavská bezdomovkyňa,“ ilustruje jedným príkladom situáciu Ľudmila Lacková, starostka Vrakune. Podotýkame, že práve Ľ. Lacková a jej kolegyne vytiahli z prepadliska bezdomovectva muža s dieťaťom, pretože starostka tvrdo trvá na tom, že treba diferencovať. Oddeliť medzi bezdomovcami tých, ktorí domov nepotrebujú a nechcú mať, od tých, ktorí chcú pre jeho získanie niečo spraviť. Trvá tiež na tom, že aj keď to dnešná legislatíva neumožňuje, každá obec, každá mestská časť by sa mala postarať o svojho bezdomovca. „Ľahko prídeme k číslu 3000, ak budeme každého bezdomovca nájdeného v Bratislave vešať na toto mesto. Myslím si, že v skutočnosti tu nemá trvalý pobyt viac ako štyristo z nich,” hovorí Ľ. Lacková a dodáva: „Veľmi veľa nás naučili.“

Pri návštevách v stanovom tábore zriadenom vo Vrakuni našla väčšinu známych dílerov drog z Pentagónu obývať jeden stan. V okolí sú záhradkárske chatky, roky sa tam nič nestratilo, zrazu sa stráca všetko, aj vďaka televíznemu zabávačovi, ktorý upozornil celé tulácke Slovensko na miestnu zberňu surovín. Miznú ríny, okenné rámy, záhradné pumpy a podľa starostky to vyzerá akoby neexistovala žiadna polícia.

Vrakuňa dopláca na fenomén, ku ktorého existencii sa všetci mocní tohto štátu stavali, akoby neexistoval. „Nemôžem dokázať, kto je páchateľ, ale jednoducho vandalstvo a krádeže sa tu rozmohli. Ja však musím obhajovať záujmy Vrakunčanov, oni ma volili,“ hovorí Ľ. Lacková Možnosť vyjadriť sa k umiestneniu celoslovenského tábora však Vrakuňa nedostala. Na argument, že na takýto tábor netreba stany, ale treba využiť prázdne objekty kasární, kde je naozaj všetko, dostala odpoveď, že to je ďaleko. Akoby bezdomovci nemali čas cestovať. Hnevá ju aj to, že niektorí obyvatelia tábora, tí najšpinavší, znepríjemňujú ráno ľuďom v autobusoch cestu do práce. Vrakunská samospráva vie, že treba pomôcť, na vlastnej koži sa však naučila, že aj to musí mať mieru a pravidlá. Teda systém.