Mirka s otcom majú namiesto núdzového tábora domov

Osud päťročnej Mirky, ktorá patrila spolu s otcom k prvým obyvateľom núdzového stanového tábora pre ľudí bez prístrešia, mnohých dojal. Iných inšpiroval k činu. Napríklad Miestny úrad vo Vrakuni.

Pri pohľade na počet žien vo vedúcich funkciách v tomto úrade - počnúc starostkou - sa môžu vynárať vety o feminizme. No keby to bol chlapský úrad, asi by neurobil to, čo ony. Vďaka nim Mirka M. spolu s otcom Miroslavom majú veľkú šancu preplávať do kategórie domovci. Pre oboch je tu prvý domov v živote.

Kým pracovníci charity rozmýšľali, kam na prvú noc malé dievčatko s otcom umiestniť, jedna z pracovníčok úradu zobrala malú do zdravotného strediska a dala ju poriadne vyšetriť. Úrad zachvátila spontánna aktivita, ženy nosili veci na oblečenie, ale aj drobnosti potrebné na život, ako zubnú pastu a prášok na pranie. Starostka Ľudmila Lacková vybrala z kabelky peňaženku a dala zo svojho Miroslavovi koruny na vybavenie dokladov a cestu do Paty, kde má trvalý pobyt. A potom zavolala do Paty kolegovi starostovi a dozvedela sa, že Miroslav je človek jednoduchý, no slušný. Vyučený murár a zručný, no nemal šťastie ani na rodičov, ani súrodencov, ani manželku. A že mu treba pomôcť, lebo Miroslav vyrastal v detskom domove a naozaj nikoho okrem dcérky nemá.

A kým sa toto odohrávalo, ďalšie ženy z úradu zavesili na internet výzvu, že potrebujú zamestnanie s bytom pre muža s dcérkou, lebo práve tak sa dostali títo dvaja na ulicu, že ocko prišiel o prácu, a preto o byt. A starostka medzitým zisťovala na ministerstve vnútra, čo robiť s ponukami finančnej pomoci, s ktorými prichádzali dobrí Vrakunčania, a tam jej poradili, nech vypíše verejnú zbierku. Tak aj to zavesili na internet a peniažky začali prúdiť na konto, ktoré bude slúžiť len Mirke, keď na jeseň pôjde do školy. A vybavili jej materskú školu. A potom sa im ozvali zo zdravotného strediska v Petržalke (aby sme zachovali súkromie otca a dcérky, neuvádzame ktoré), že potrebujú domovníka. A pani doktorka Plošeková z tohto strediska nám povedala, že otec si plní pracovné povinnosti ako má a že aj otcovské plní rovnako, lebo tak to skonštatovali po kontrole pracovníci zo sociálky z Galanty. Že je zatiaľ v skúšobnej lehote, ako každý iný nový zamestnanec, ale vraj je presvedčená o tom, že to dotiahne na trvalý pracovný vzťah, a teda aj strechu nad hlavou.

A otec Miroslav prišiel minulý týždeň do Vrakune poďakovať, lebo slušní ľudia vždy poďakujú tým, ktorí im pomohli.