Devínske hradné bralo stále monitorujú, lebo sa na ňom objavili viditeľné trhliny

Havária v podobe zrútenia hradného múru, aká sa stala na Trenčianskom hrade, Devínu nehrozí, v devínskom hradnom brale sú však kritické miesta, ktoré treba sústavne monitorovať.

Ako nám povedal Cyril Vaňo, riaditeľ mestského investora pamiatkovej obnovy Paming, v spolupráci s Katedrou inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského zabezpečili trvalé monitorovanie statických porúch na devínskom hradnom brale. „Ide o sledovanie trhlín, ktoré geológovia určili ako potenciálne problémové,“ konštatoval. „Na kritických miestach bol umiestnený systém siedmich senzorov, tzv. extenzometrov, ktoré zaznamenávajú pohyby v skale. Tieto pohyby sú rôzne, závisia od ročného obdobia a teploty.“

Automatizovaný monitoring spojený s diaľkovým prenosom dát sa realizuje od minulého roku a je dohoda, že bude trvať päť rokov. Podľa C. Vaňa sa takýto monitoring pod stavbami pamiatkového charakteru na Slovensku zrejme doteraz nerobil.

Potenciálne nebezpečný je napríklad mnoho ton vážiaci skalný blok na juhozápadnej strane brala, ktorý sa môže uvoľniť. Problémy sú aj na južnej strane, ako sa uvádza v správe vypracovanej geológmi, „južná, menej svahovitá strana je viac náchylná na zosúvanie väčších horninových más ako severná strana“. Okrem pôsobenia koreňov rastlín na bralo negatívne vplýva najmä voda. „Bude potrebné urobiť opatrenia, aby sa čo najrýchlejšie dostala preč a nevsakovala do škár,“ konštatoval C. Vaňo a dodal, že na týchto opatreniach sa už pracuje. Odborníci z Prírodovedeckej fakulty navrhli aj ďalšie opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad očistenie hradného brala od už uvoľnených skalných blokov a od náletových stromov, ako aj odvedenie dažďovej vody z oblasti citadely (najvyššie položená stavba) a osadenie zábran, ktorý by zabraňovali padaniu kameňov najmä na cestu pod hradným bralom, po ktorej chodieva veľa ľudí. Súčasťou zábran má byť aj živý plot pri ceste, ktorý by zachytával padajúce kamene. Zvažuje sa aj možnosť stabilizácie nestabilných skalných blokov svorníkmi alebo vápennými zálievkami. „Niektoré z týchto prác by sa mohli začať realizovať už na jar tohto roka,“ uzavrel C. Vaňo.