D. Gemeran: Kvalita vody v Bratislave je vynikajúca

Už šestnásty rok je 22. marec Svetovým dňom vody. Rozhodla o tom Organizácia Spojených národov s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o dôležitosti zachovania a ochrany zdrojov vody a pitnej vody. Pri tejto príležitosti sme sa o tej bratislavskej vode pozhovárali s generálnym riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Danielom GEMERANOM.

Podľa štatistík spotreba vody na Slovensku klesá a v prepočte na jednu osobu je pod priemerom EÚ Aká je spotreba vody v Bratislave?

- Je pravda, že spotreba vody na Slovensku, a teda aj v Bratislave klesá. V roku 2000 bol celoslovenský priemer 121 litrov na obyvateľa a deň, v roku 2006 bola priemerná denná spotreba na jedného obyvateľa 92 litrov. V Bratislave to v roku 2000 bolo 174 litrov, v roku 2006 to bolo 143 litrov a vlani 142 litrov. Spotreba vody teda skutočne klesá, v Bratislave je však v posledných troch rokoch stabilizovaná.

Prečo spotreba vody klesá?

- Tých príčin je viacero. Pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi napríklad väčšina domácnosti ešte nemala pákové batérie či upravené sprchové ružice. Vtedy ešte ľudia neplatili reálnu cenu vody, ale viac-menej symbolický poplatok. Vodou sa v minulosti na Slovensku aj v Bratislave plytvalo, dnes sú ľudia zodpovednejší a vodou šetria. Tých zhruba 140 litrov je dnes reálna denná spotreba vody na jedného Bratislavčana.

So znižujúcou sa spotrebou vody paradoxne stúpa je cena. Existuje medzi tým súvislosť?

- Určite a upozorňovali sme na to už dávnejšie. V každom sieťovom odvetví, či ide o elektrinu, plyn alebo vodu, tvoria väčšinu ceny tzv. fixné náklady. To sú náklady na správu rozvodných sietí, ktoré sú rovnaké bez ohľadu na to, koľko nimi prejde tovaru. Čiže, čím menej sa spotrebuje elektriny, plynu alebo vody v technických jednotkách, tým je cena vyššia. Takže v prípade sieťových odvetví je šetrenie relatívne.

Nesúvisí pokles spotreby vody aj s obnovou rozvodov vody v meste a znižovaním únikov vody?

- Dnes je tých 140 litrov reálna denná spotreba na obyvateľa. V roku 1990 išla tretina vody bez úžitku z vodovodov do kanála. Bolo to spôsobené aj zlým stavom hlavných rozvodov vody, ale aj domových prípojok. Odvtedy sa stav vodovodnej siete v meste zlepšil. Stav hlavných rozvodov vody v meste môžeme označiť ako primeraný veku a obdobiu, keď boli budované. Máme aj 80-ročné rozvody, problémy nám však začínajú robiť už aj 30 až 40-ročné rozvody. Napríklad Petržalka je už problém a z dôvodu opakujúcich sa porúch bude ešte väčší. Tam predpokladaná životnosť potrubia 60 až 80 rokov nebude dodržaná. Tento rok ideme meniť potrubie na Tomášikovej ulici, ktoré je zo 70. rokov, teda ďaleko pred dobou životnosti, ale musíme ho vymeniť.

Aké sú teda úniky vody v hlavných mestských rozvodoch?

- Sú stále dosť vysoké, približne 30 percent.

Ako ich chcete znížiť?

- Dôležité sú náklady na výrobu a dopravu strateného množstva vody. Stratený kubík totiž nemá rovnakú hodnotu ako predaný kubík vody. Ekonomický dosah strát, teda nie je taký, ako by sa mohlo zdať. Fixné náklady na prevádzku rozvodov sú rovnaké, či nimi prejde 50 alebo 70 miliónov kubíkov vody. Venujeme tomu pozornosť, ale stále prepočítavame stratené kubíky na cenu stratenej vody a do tej miery investujeme do rekonštrukcie potrubí. Iné by to bolo, ak by sme mali nedostatok vody a nemali by sme čím ten stratený kubík vody nahradiť. To, našťastie, nie je prípad Bratislavy, ktorá má dostatok vody.

Aký je stav vodovodných prípojok, ktoré od roku 2002 patria odberateľom?

- Prípojky nie sú zo zákona súčasťou verejného vodovodu. Každá prípojka predstavuje diskontinuitu rozvodu, pretože ide vlastne o navŕtanie potrubia. Problémom je, že nie každá nehnuteľnosť má prípojku s vlastným uzáverom vody. Kedysi sa robil jeden uzáver na celú ulicu a tak máme dnes stále veľa prípojok nehnuteľností bez uzáverov. Ak je porucha na prípojke, v mieste pred vodomerom, a ak nie je k nehnuteľnosti uličný uzáver vody, idú tieto straty na naše náklady. Posledných 5-7 rokov robíme uzávery vody pre každú nehnuteľnosť. Je to však nákladné, pretože jeden uličný uzáver aj s prácou stojí okolo 20-tisíc korún, takže to ide pomaly. Prednostne robíme uzávery na prípojkách k nehnuteľnostiam neplatičov, ktorých potom odpájame. Stav prípojok nie je dobrý, ale s rastúcou cenou vody stúpa aj záujem vlastníkov nehnuteľností o opravy vodovodných rozvodov v dome.

Nepovažujete za chybu, že uličné uzávery montujete pomaly a vodárenská spoločnosť tak znáša aj úniky vody na súkromných prípojkách?

- Je to chyba, sme však limitovaní regulovanou cenou vodného a stočného, ktorú určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ročne máme podľa rozhodnutia úradu na opravy rozvodov vody a kanalizácie určitú sumu, napríklad v roku 2007 to bolo 130 miliónov korún. Preto sa snažíme o zvyšovanie cien vody, aby sme mali viac peňazí aj na opravy. Tržby za cenu vody a stočného sú totiž jediným zdrojov príjmov BVS. V súčasnosti máme predstih v nájdených poruchách pred opravenými poruchami, čo nie je dobré. Opakujem však, do opráv verejného vodovodu môžeme investovať iba toľko, koľko nám schváli regulačný úrad.

Uplynulý týždeň ste v BVS mali Týždeň otvorených dverí. Bratislavčania mohli pri tejto príležitosti požiadať o bezplatný rozbor vody, ktorá tečie v ich domácnostiach. Aká je vlastne kvalita bratislavskej vody?

 - Celkovo má BVS až 176 vodných zdrojov s celkovou kapacitou 6312 litrov za sekundu. V Bratislave máme päť veľkých vodných zdrojov s kapacitou viac ako 500 litrov za sekundu – Sihoť, Pečniansky les, Rusovce, Šamorín, Kalinkovo, tieto vodné zdroje sú už so sieťou poprepájané. Na vodných zdrojoch je kvalita pitnej vody vynikajúca. Túto vodu nijakým spôsobom neupravujeme a keby neexistovali hygienické predpisy o používaní chlóru na dezinfekciu, tak by nebola v zásade nijakým spôsobom dotknutá. Pitnú vodu chlórujeme v takej miere, aby v každom mieste siete bola zachovaná koncentrácia zvyškového chlóru. Jedna vec je kvalita vody pri zdroji, druhá vec je kvalita v sieti, ktorá závisí od kvality siete. Pokiaľ je sieť stará, neprepojená a nezokruhovaná, kvalita vody je nižšia. Aj v Bratislave v okrajových častiach existujú nehnuteľnosti, ktoré sú na konci nezokruhovaného rozvodu vody, kde sú dva-tri občasne obývané domy, tak im tečie špinavá voda. Donedávna to bolo prípad jednej ulice v Záhorskej Bystrici, už sme to však prepojili s Mariánkou a tento problém už nemajú. Druhá vec, ako ľudia subjektívne vnímajú kvalitu vody. Podľa našich zistení, je spokojnosť Bratislavčanov s kvalitou vody dobrá. Sú však aj také prípady, keď 150 bytov je pripojených cez jednu vodovodnú prípojku a obývaných je z nich iba 15. Tie majú potom s kvalitou vody problémy, pretože voda im stojí vo vlastných rozvodoch. Lehota spotreby vody v rozvode je pritom dva až tri dni. To je problém, ktorý BVS nemôže riešiť. Bratislavská pitná voda je porovnateľná s ktoroukoľvek stolovou vodou v obchode.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - Slavo Polanský