Stojace vody Chorvátskeho ramena sa pohli

Chorvátske rameno v Petržalke je zvyškom sústavy kanálov, ktoré mali v tejto lokalite existovať, má však aj vodohospodársky význam. Je priestorom mimoriadne zaujímavým aj z hľadiska ekologického a dnes je už prietočné.

Pravda, jeho prietočnosť je tiež len torzom pôvodnej urbanistickej idey - podľa nej mal kanálovú sústavu v hornej časti napájať priamo Dunaj a na svojom konci mala voda do neho opäť vtekať. Situácia sa vyvinula celkom inak - horný koniec Chorvátskeho ramena je vzdialený od Dunaja niekoľko stoviek metrov, jeho ústie do Dunaja oddeľuje nielen vzdialenosť, ale aj objekty čistiarne odpadových vôd. Dlhé roky bol obsah ramena závislý od pohybu podzemných vôd. Napriek tomu dnes na hornom konci do ramena priteká čerstvá voda, na dolnom konci, kde je už prírodná rezervácia, prebytočná voda odteká. Oživenie ramena spôsobila výstavba diaľnice. Pretože časť jej úseku je pod úrovňou terénu, bolo treba vybudovať odsávacie šachty a prebytočnú vodu odsunúť - touto vodou sa dotuje rameno. Na druhej strane stavbári prepojili Chorvátske rameno so zdržou Hrušov bez vybudovania koryta na sprietočnenie. V dolnej časti je vybudované čerpadlo, ktoré nadbytočnú vodu z Chorvátskeho ramena pretláča do zdrže Hrušov. Podľa stanoviska miestneho úradu „realizácia neovplyvnila žiadnym spôsobom ani faunu ani flóru, výstavba bola realizovaná v chránenej oblasti bez negatívneho zásahu“. Biologický režim v ramene zostáva zachovaný.

Pri realizácii projektu Petra Glausa sa vyskytol objektívny problém - existencia podzemných vôd, ktoré predtým geodeti nezachytili. Bolo treba doplniť geodetický prieskum a stanoviť uloženie výtokových rúr tak, aby ich spodné vody nepoškodili.

Problémy zostali v rovine administratívnej - podľa zákona nemôže mestská časť prevádzkovať takéto dielo, a tak sa jeho vlastníkom má stať Povodie Dunaja. K prevodu zatiaľ neprišlo, z pohľadu mestskej časti šlo o pomoc Povodiu pri získaní prostriedkov na výstavbu tohto diela z fondov PHARE.