Devínske bralo pred zimou zabezpečia

Porovnanie pevný ako skala nemusí vždy hovoriť o trvácnosti, pretože aj kameň podlieha ešte vytrvalejšiemu faktoru a to je - čas. Ten spravil aj z devínskeho hradného brala skrytú hrozbu.

Aj riaditeľ mestskej organizácie Paming Cyril Vaňo upozorňuje na tento fakt s tým, že jeho firma urobí technické opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa na Devíne zopakovali podobné havárie ako na Trenčianskom či na Spišskom hrade. Devín má s nimi spoločné to, že nejde o stavbu, ale o ruinu, ktorá nemá strechu ani krytie murív. Preto musia murivá udržiavať, aby do nich nevnikala voda, ktorá ich rozrušuje. Paming hrad, teda múry aj nádvoria, odvodnil, trhliny, kde by sa mohla zhromažďovať voda uzavrel, a pripravuje sa na ďalšie opatrenia.

Riaditeľ Pamingu si pochvaľuje dlhodobé monitorovanie hradného brala, na základe ktorého môžu bezprostredne reagovať: „V spolupráci s Univerzitou Komenského monitorujeme hrad bez prestania, internetom nám prichádzajú informácie o stave skaly a program je taký, že vie eliminovať výchylky, ktoré spôsobuje tepelná rozťažnosť a oznamuje čistý pohyb hmoty.“

Na zlú situáciu ich upozornilo časté padanie veľkých skál približne pred siedmimi rokmi. V spolupráci s univerzitou vytvorili merací systém, ktorý sleduje pohyby skaly. Vedia, že už opäť sú tam trhliny, ktoré by mohli prispieť k ďalšej devastácii brala, ak by sa do nich dostala voda. To musia asanovať ešte pred zimou. Mohli by sa uvoľniť celé skalné bloky, tie bude treba vyklinovať a na budúci rok sa azda nájdu prostriedky aj na to, aby vytvorili kotevný systém, ktorý ich bude pridŕžať pevnejšie.

„Trhliny sú tam možno tisícky rokov, je to prirodzený proces, rýchlejšie sa začali zväčšovať teraz,“ hovorí Cyril Vaňo. „Už v roku 1993 nás na rast trhlín upozorňoval vynikajúci prírodovedec a horolezec Rudolf Mock s tým, že vtedy ešte situácia nebola nebezpečná, ale že sa tento stav blíži.“

Gustav Bartovic