Račianske mýto je aj centrálnym parkom

Zamýšľaná výstavba polyfunkčného súboru Park Project môže mať negatívny dosah na park na Račianskom mýte, ktorý je vo vlastníctve cirkvi a mestská časť Nové Mesto ho mieni aj naďalej udržovať ako centrálny park.

Lokalita, v ktorej sa park rozkladá, má dlhú históriu. Na mieste  rolí, polí a vinohradov tu vzniklo osadnícke predmestie Blumentál, v ktorom si prešporskí Slováci v roku 1769 zriadili rímskokatolícku faru. Na severovýchodnom konci predmestia založili koncom 18. storočia dva cintoríny: 1778 evanjelický, orientovaný do Račianskej cesty, a 1781 katolícky, orientovaný do Smrečianskej ulice.

V oboch cintorínoch sa nachádzali kaplnky, ktoré napriek pôvodnému úmyslu zachovať aspoň jednu, boli kvôli riešeniu dopravného uzla odstránené. Cintoríny boli zrušené začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia a priestory boli upravené ako park. Pozostatky z hrobov a krýpt boli exhumované a prevezené do Slávičieho údolia, resp. podľa želania pozostalých na iné miesto.

Pred niekoľkými rokmi bol park komplexne zrekonštruovaný, náklady na jeho obnovu dosiahli 3 milióny korún. Išlo o terénne úpravy, zatrávnenie, v pešej zóne pribudla zámková dlažba, detské ihriská, ako aj fontána s centrálnym rozprašovačom s výškou vodného stĺpca 7 metrov. Obnovený park slávnostne otvorili 2. augusta 2000 ako centrálny park mestskej časti.  Pribudla tu aj socha s varujúcim názvom Hirošima, ktorá je darom akademického sochára Tibora Bartfaya.

V júli 2002 novomestská samospráva inštalovala a slávnostne odhalila v prostriedku bývalej vinohradníckej cesty deliacej obidva cintoríny (dnes ružový sad) pamätnú tabuľu, ktorá je dôkazom záujmu novomestskej samosprávy o zachovanie historicky významných informácií  pre ďalšie generácie.  Tabuľa, ktorej autorom je Ladislav Chamuti, pripomína miesto pôvodného katolíckeho a evanjelického cintorína.

„Park Račianske mýto je trvalou pamiatkou na historické cintoríny, evanjelický a katolícky, ktoré vznikli na okraji bratislavského predmestia Blumentál za vonkajším mestskými šancami  v rokoch 1778  a  1781 a zanikli pri rozširovaní komunikácií v polovici 50. rokov 20. storočia,“ je napísané na pamätnej tabuli.