Au café bude súčasťou petržalského nábrežia

Petržalské nábrežie vždy plnilo špeciálne poslanie pre obyvateľov Bratislavy. Už od polovice 19. storočia bolo vyhľadávaným miestom na rekreáciu a oddych s možnosťou kultúrneho vyžitia.

Žiaľ, po desiatkach rokov formovania a rozvoja tohto priestoru prišlo obdobie, v ktorom spoločnosť neuznávala okrem manuálnej práce a základných utilitárnych funkcií nijaké iné hodnoty.

Kultúrnospoločenské aktivity kabaretov, kaviarní a nedeľných promenád sa stali nežiaducimi symbolmi predchádzajúceho obdobia a boli systematicky likvidované. Obdobie potláčania spoločenského života sa podpísalo aj na úpadku petržalskej strany Dunaja. Divadlo Aréna sa stalo skladiskom televíznych kulís, hostinec Leberfinger slúžil kominárom a vychýrená kaviareň Au café bola v šesťdesiatych rokoch zbúraná.

História vzniku kaviarne Au café sa viaže k sprevádzkovaniu loďkového mosta cez Dunaj, ktorý postavili v roku 1826 na mieste dnešnej plavebnej trasy propeleru. Na petržalskej strane Dunaja postavili budovu mostovo mýtneho hostinca, súčasťou ktorého bol aj byt pre bratislavského mýtnika. V 19. storočí sa vymenilo niekoľko majiteľov, z ktorých Anton Apfel začal prevádzkovať v objekte reštauráciu. Neskorší majiteľ Karol Palugyay pristaval k pôvodnej stavbe presklené verandy a terasy.

V objekte a na nádvorí vznikol tanečný parket, ktorý spolu s exteriérovým sedením pod korunami stromov a výhľadom na Bratislavu bol vyhľadávaným miestom pre oddych a zábavu Bratislavčanov. Nábrežie medzi divadlom Aréna a kaviarňou Au café sa stali predĺžením Korza a povinnou súčasťou nedeľných promenád rodín, vrátane malých detí. Mnohé z nich dodnes spomínajú na zákusky a zmrzlinu, ktoré im rodičia kupovali v kaviarni Au café. Po roku 1948 a zmene spoločenského systému došlo k utlmovaniu spoločenského života v meste a spolu s ním aj k rušeniu početných kaviarní. Zmenou klientely, ktorá začala navštevovať Au café, zmenila sa aj kvalita služieb až po úroveň pohostinstva štvrtej cenovej skupiny. Z dôvodu nízkej návštevnosti postupne chátrala až do šesťdesiatych rokov, keď bola zbúraná.

V roku 1991 mesto vypísalo konkurz na obnovenie kaviarne Au café, ktorý vyhral petržalský rodák F. Heffner. Spolu s autorom projektu obohatil myšlienku revitalizácie pôvodnej kaviarensko-reštauračnej funkcie objektu o funkciu malej umeleckej galérie, ubytovacej kapacity, požičovne bicyklov a kolieskových korčulí. Stavba sa skladá z objektu s rustikálnym výrazom a vyľahčených dvorných krídel, ktoré vytvárajú nádvorie s tanečným parketom. V letnej sezóne poskytne kaviareň posedenie priamo pred objektom na nábreží Dunaja alebo v závetrí nádvoria s hudobnou produkciou a možnosťou tanečnej zábavy pre 120 návštevníkov. Interiéry kaviarne Au café ponúkajú reštauračné a kaviarenské služby s vnútorným parketom a klavírovým sprievodom pre 170 hostí.

Napriek tomu, že iniciátor a investor projektu, neskôr aj zástupcovia magistrátu vyvinuli úsilie smerujúce k znovupostaveniu chýrnej kaviarne Au café, iróniou osudu,  rozostavaná v úrovni základov, už štyri roky čaká na svoju dostavbu. V týchto dňoch však opäť svitá nádej pre dostavbu kaviarne, pretože bola zaradená medzi projekty, ktoré by mohli čerpať finančné prostriedky z medzinárodného fondu Phare určeného na podporu turistického ruchu. Vychádzajúc z toho, že kaviareň Au café bola v minulosti vstupnou bránou pre medzinárodnú turisticko-cestovateľskú klientelu a pri uvedomení si jej polohy v exponovanom území v dotyku s riekou Dunaj, medzinárodnou cykloturistickou trasou a výstavným areálom Incheba je evidentné, že práve tento objekt má také morálne právo na prostriedky z fondu Phare ako máloktorý objekt na území dnešnej Bratislavy.

Ing. arch. Ľubomír Boháč

Na petržalskom brehu Dunaja by už onedlho mala opäť stáť populárna kaviareň Au Café.
FOTO - ateliér A.R.T.