Obojbrežné centrum mesta nie je novinka. Plánuje sa už roky

1.9.2023

Zdroj: JTRE

Páčil sa vám článok?

Ak si myslíte, že mesto chce zmeniť územný plán Bratislavy na pravom brehu Dunaja oproti Eurovea kvôli tomu, aby sa tam mohla začať výstavba, vedzte, že s tou už ráta aj ten aktuálny. Celomestské centrum Petržalka (CMC), dnes známe skôr ako Nové Lido, je v pláne už niekoľko desaťročí. Tak prečo je nutné aktualizovať územný plán?

Mesto začiatkom augusta zorganizovalo verejnú prezentáciu týkajúcu sa Zmien a doplnkov 10 (ZaD 10) Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Týka sa územia medzi Starým mostom, Einsteinovou ulicou a Prístavným mostom. Časť územia od Starého mosta tvorí Nové Lido od JTRE, okolo mosta Apollo je v pláne Southbank od Penta Real Estate. Vzniknúť tu má nová mestská štvrť s nábrežným parkom pri rieke.

Zdroj: JTRE

Foto: JTRE, Nové Lido (upravené redakciou)

Čo je na tomto území aktuálne dnes?

Keď idete z Petržalky po hrádzi a pred Starým mostom sa pozriete napravo, vidíte les v záplavovom území. V prvom okamihu máte pocit, že je taký hustý, že sa k Dunaju ani nedostanete. Ľudia si však cestu nájdu, je tu množstvo širších či užších chodníčkov, ktoré medzi Starým mostom a Apollom vedú až k rieke. Nájdete tu niekoľko divokých ohnísk, štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido však neklame, keď tvrdí, že územie je dnes prevažne zanedbaným zeleným priestorom. Previezli sme sa tade na bicykli. Poskytuje nové, neopozerané pohľady na Bratislavu, večer to môže byť zážitok, ale zrejme málokto sa naň odváži. Aj cez deň sme tu stretli len pár osamotených ľudí, v hustom lese tak nemáte príliš veľký pocit pohody. Dunaj je neprístupný, nie sú tu miesta, kde by ste si radi posedeli, lodenice sú oddelené plotom.

Zdroj: Marián Dekan

Zdroj: Marián Dekan

​Foto: Aktuálny stav
Podľa Štúdie športovo-rekreačnej zóny Lido sa zrušia brehy plné lomového kameňa a nahradia štrkovou plážou s prirodzeným prístupom do vody. Za plážou vznikne neformálny organický mestský park.

Podľa štúdie v budúcnosti nebudú vytvárať uzatvorený areál oplotený po celom obvode. „Budú otvorené v smere k rieke a ich umiestnenie bude v maximálnej možnej miere umožňovať prístup verejnosti k Dunaju,“ citujeme štúdiu, na ktorej spolupracovali aj samotní vodáci. Podľa nej sa odstránia lomové kamene na brehu, za plážou vznikne neformálny organický mestský park. „Pozemky medzi riekou a hrádzou na nábreží Dunaja naďalej ostávajú vo vlastníctve mesta, resp. štátu a sú súčasťou Bratislavského dunajského parku, ktorého štúdiu pred časom vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy. Všetok priestor na nábreží zostáva prístupný verejnosti a žiaden súkromný prístav pre jachty ani náhodou nehrozí,“ vyjadril sa primátor Matúš Vallo k téme CMC na svojej facebookovej stránke.

Naľavo od hrádze je bývalý priemyselný areál. Hneď pri Einsteinovej funguje spoločnosť, ktorá recykluje drevný odpad, nájdete tu parkovisko, ktoré si prenajíma mestská časť kvôli vrakom a odtiahnutým vozidlám, autoservis, pred rokom otvorenú komunitnú záhradu a lesnú škôlku developera, ale aj Elyzejský lesík. „Elyzejský lesík je vo vlastníctve developera a leží v ploche, ktorá podľa zmien a doplnkov územného plánu bude parkom. Ak dendrológia preukáže, že sú v ňom naozaj hodnotné stromy, bude sa môcť zakomponovať do tohto parku,“ uviedol v príspevku primátor.

Čo môže a robí magistrát

Mnohí by na území CMC chceli vidieť maximálne park. Problém je, že hoci tam mesto vlastní nejaké pozemky, väčšinu majú developeri, ktorí ich kupovali ako stavebné a už 15 rokov na nich pripravujú výstavbu podľa platného územného plánu. Nie je v možnostiach mesta odkúpiť ich spolu s náhradou investícií, ktoré už do projektu developeri vložili. Je však v  možnostiach magistrátu upraviť územný plán na svoj obraz. A podľa primátora Matúša Valla, to aj urobili: „Navrhované zmeny ho (CMC,pozn. red.) urobia oproti súčasne platnému územnému plánu lepším - s lepším prepojením na verejnú dopravu, s väčším podielom zelene, so zachovaním vodáckej komunity a najmä v súlade s modernými princípmi mesta,“ uviedol vo svojom vyjadrení. „Už dnes platný územný plán aj územný plán zóny umožňuje developerom zastavať celé územie ohraničené petržalskou hrádzou, Einsteinovou, Starým mostom a Prístavným mostom. Mesto v súčasnosti pristupuje iba k zmene priestorového usporiadania zástavby v tejto časti, verejnosti známej ako Nové Lido. Oproti súčasne platnému stavu práveže navyšujeme plochy zelene, konkrétne o 32 600 m2, čo je nárast o 35,5 %.“

Za návrh zmien sa postavil aj hlavný architekt mesta Bratislava Juraj Šujan. „Predkladaný návrh je z môjho pohľadu v plnom súlade s princípmi rozvoja kompaktného, polycentrického a funkčne zmiešaného mesta,“ uviedol vo videoprezentácii k Zmenám a doplnkom 10, ktorú nájdete na stránke bratislava.sk.

Zdroj: JTRE

Zdroj: Marián Dekan

Foto: Aktuálny stav
Centrálny park zostáva v pôvodnej polohe podľa platného územného plánu, bulvár sa v ZaD 10 posúva na sever. Bulvár s električkou v šírke okolo 30 metrov, by mal mať aleje
stromov, cyklotrasu a samozrejme priestor pre chodcov. Verejná doprava počíta v území okrem električky aj s trolejbusovými traťami a autobusovými zastávkami.

Z histórie prepojenia brehov

Pravý breh Dunaja oproti Eurovea by mohol byť rovnoprávnou časťou celomestského centra mesta. Už by to nebola Bratislava na jednej strane a Petržalka na druhej strane rieky. Vzniknúť by mohlo obojbrežné centrum.
Miroslava Argalášová, architektka zo spoločnosti Compass, čo sú spracovatelia Zmien a Doplnkov 10, vo videoprezentácii uvádza, že touto témou sa zaoberajú odborníci od 2. polovice 20. storočia.

„Zaoberali sa tým už v Slovenskej urbanistickej škole... Tieto idey sa premietli aj do riešenia južného obvodu mesta Bratislavy v roku 1966,“ uviedla s tým, že na to nadviazal Stavoprojekt na začiatku 70-tych rokov vo finálnej urbanistickej koncepcii Petržalky. „Výstavba na tomto území bola naplánovaná aj v Smernom územnom pláne Bratislavy, ktorý platil do roku 2007.“

Z roku 2006 máme pre toto územie aj územný plán zóny. Lenže odvtedy prešli roky, dokumentáciu bolo potrebné aktualizovať. V roku 2016 došlo k prerokovaniu novej urbanistickej štúdie, ktorá spustila nový proces spracovania zmien a doplnkov.

„Dnes nám ide len o to, aby táto štvrť reflektovala moderné prístupy k urbanizmu a prepojenie s ostatnými časťami mesta. Iba z tohto dôvodu teda mesto pristupuje k zmene územného plánu - zmodernizovať urbanizmus zóny, vytvoriť lepšie prepojenia pre peších medzi oboma budúcimi centrami mesta lávkou, no tiež dosiahnuť potrebnú kompaktnosť vo výstavbe,“ uviedol na Facebooku primátor Matúš Vallo. „Zároveň títo developeri, podobne ako ostatní developeri, ktorí vlastnia iné pozemky a ktorým sa umožní viac bytovej výstavby, poskytnú mestu bezodplatne nájomné byty a tie rozšíria fond cenovo dostupnejšieho mestského nájomného bývania. V tomto konkrétnom prípade pôjde o cca 100 bytov.“

Foto: ​Nové Lido - vizualizácie

Čo sa v územnom pláne mení?

  • Podľa architekta Juraja Benetina je v aktuálnom územnom pláne navrhnuté mimobežné námestie oproti Námestiu M. R. Štefánika.
    Návrh novej polohy centrálneho námestia v jadre územia oproti námestiu M. R. Štefánika a Národnému divadlu v zóne Pribinova spolu s navrhovaným peším mostom prepája hlavné verejné priestory Nového Lida s ľavobrežným novým centrom.
  • Aktuálne je v pláne obtokový kanál v inundačnom území (počas povodní zaplavované vodou, pozn. red.), ktorý do značnej miery likviduje biotop lužných lesov. „Kvôli tomu sa v dnešnom územnom pláne nepočíta s rozvojom vodáckych športov v území.“
    „Po zmenách sa zelený charakter zachová, pribudne pláž, zachovanie vodáckych športov vrátane lodeníc. Zrušia sa brehy plné lomového kameňa, nahradia štrkovou plážou s prirodzeným prístupom do vody, zachovanie lodeníc a maximálneho množstva zelene,“ uvádza Benetin.
  • Do územia nie je v súčasnosti zavedená električka, čiže nosný systém MHD. To je potrebné upraviť.
    „Možný rozvoj električkového okruhu ďalej na východ a doplnenie nosného dopravného systému o zapojenie železnice.“ Pri Einsteinovej ulici by mal vzniknúť TIOP.
  • Zeleň vo vnútornom prostredí. „Aktuálny územný plán navrhuje v tomto prostredí 90-tisíc m2 mestskej zelene, v zmenách a doplnkoch je navýšené toto číslo na takmer 125-tisíc m2, čo je 35-percentný nárast.“
    Pokiaľ ide o intenzitu využitia územia, návrh počíta s navýšením o cca 30 percent. Minimálne (o 5 percent) sa zväčšuje plocha zastavateľných území. Index podlažných plôch má priemernú hodnotu 2,3 IPP. Pre porovnanie - Jakubák má 2,6 IPP, Chalúpkova 3,9, Pribinova 3,6 IPP, Petržalka 1,7 IPP. Benetin návrh považuje „za primeraný a potrebný pre rozvoj efektívneho kompaktného využívaného centra mesta“.
  • Kompaktné blokové mesto. Návrh obsahuje zvýšenie indexu IZP, ktorý „umožňuje vytvoriť nižšiu priemernú podlažnosť a vyššiu zastavanú plochu, užšie ulice, kompaktnejšie verejné priestory, a tým vytvoriť protiklad k výškovej zástavbe vo väčšine územia Lida oproti downtownu“.

Pripomienky k ZaD 10 možno posielať do 15.9.2023. Štandardnú 30-dňovú lehotu mesto predĺžilo o viac ako dva mesiace.

​_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah

(in)
Vizualizácie a foto: JTRE, Marián Dekan

Páčil sa vám článok?