Šport a rekreáciu do centra Petržalky?

Architektúra a urbanizmus sú objektívnym svedectvom doby svojho vzniku. Aké svedectvo i dedičstvo budúcim generáciám asi zanechá súčasný urbanizmus a architektúra Bratislavy? Obávam sa, že podľa toho, čo sa uskutočnilo a toho, čo sa ešte len chystá, to bude niečo žalostné o tom, že sa takmer obvyklou formou realizovania stavebných zámerov stala metóda v duchu hesla „po nás potopa“.

Názorným príkladom by mohol byť aj zámer na vybudovanie rozsahom výnimočného športového centra (napr. hala s kapacitou 15 000 miest) v Petržalke, o ktorom Bratislavské noviny (BN) č. 12 nedávno informovali vo svojom v článku „Postavia v Petržalke športový komplex?“. Pri súčasnom výraznom deficite športovo-rekreačných zariadení v Petržalke by to inak mohol byť prospešný zámer. Má však zásadnú chybu v tom, že je absolútne nevhodne situovaný. Ak by napríklad starosta Starého Mesta niečo také presadzoval na Námestí SNP, určite by to rozhodne odmietla i laická verejnosť. No a lokalita, v ktorej je uvedené športové centrum navrhnuté, je pre Petržalku výhľadovo tým, čím je Námestie SNP pre Staré Mesto i celú Bratislavu. Dotknuté územie pozdĺž Chorvátskeho ramena, na severe vymedzené Námestím hraničiarov s Rusovskou cestou a na juhu Romanovou ulicou, je totiž ústredným priestorom Petržalky. Tento priestor predstavuje jej prirodzené ťažisko a z hľadiska samotnej mestskej časti (MČ) Petržalka je funkčne i významovo jej urbanisticky najdôležitejšou lokalitou, pretože vytvára podmienky na vybudovanie moderného centra Petržalky. Navrhnúť, a nedajbože, aj schváliť v dotknutom území, ktoré je jednoznačne budúcim centrom Petržalky, športovo-rekreačné funkcie a zariadenia v rozsahu danom uvedeným zámerom, je preto zjavným urbanistickým nezmyslom. Daný zámer je navyše aj v rozpore s platným územným plánom Bratislavy, ktorý v centrálnej časti MČ Petržalka s rozvojom športovo-rekreačným funkcií neuvažuje.

Predmetný zámer na vybudovanie „mamutieho“, ako ho výstižne charakterizovali BN č. 12, športového centra v danej lokalite má však aj ďalšie urbanisticko-architektonické nedostatky, ktoré ho robia neprípustným. Na ilustráciu uvediem niektoré, ktoré sú evidentné aj z vizualizácie, ktorú BN č.12 publikovali. Je to napríklad ignorovanie mestskej triedy, ktorá má v severo-južnom smere spolu s trasou rýchlodráhy tvoriť zväzujúcu urbánnu chrbticu Petržalky. Navrhovaný zámer však pokračuje vo voľnom sídliskovom urbanizme a solitérnym umiestňovaním jednotlivých objektov umocňuje založený chaos. Z mestskej triedy tak v danom úseku zostáva len dopravný koridor, pretože navrhované objekty sú zväčša orientované do odvrátených veľkorysých parkových úprav, čo opäť potvrdzuje pomýlenosť zamýšľaného zámeru, pretože nebuduje centrum Petržalky ale akúsi rekreačnú zónu v jej centre. Ďalej je to absencia mestotvornosti prostredia, ktorá Petržalke tak žalostne chýba. Urbanisticko-architektonická štruktúra navrhovaného športového centra totiž svojimi solitérnymi pôdorysne i výškovo obrovskými objektmi, pri ktorých aj petržalské paneláky pôsobia ako drobné domčeky, nevytvára žiadne tradičné mestské priestory. Petržalka by tak ani vo svojom centre nemala jedinú normálnu ulicu a ani jediné normálne námestie.

Nepochopenie alebo ignorovanie významu a hodnoty dotknutej lokality v danom zámere dokazuje aj enormné rozširovanie vodných plôch, čím sa nelogicky zmenšuje možnosť jej centrotvorného funkčného využitia a prirodzene sa tak zmenšuje aj efektívnosť a účelnosť investícií do rýchlodráhy (metra), ktorá týmto územím povedie.