Mesto nie je príliš naklonené mrakodrapom

Má mesto jasno v otázke, či povolí na svojom území výstavbu výškových budov, nazývaných aj mrakodrapmi? Predstavitelia magistrátu tvrdia, že áno a odmietajú kritiku, že Bratislava nemá žiadnu koncepciu umiestňovania takýchto stavieb.

Z pohľadu mesta sú tieto otázky aktuálne práve v súčasnosti, keď investori v snahe využiť kúpené pozemky čo najefektívnejšie prichádzajú s návrhmi enormne vysokých objektov. „Takýto tlak tu je,“ uviedol vedúci magistrátneho oddelenia územného rozvoja Martin Arpáš. Mesto nie je výstavbe mrakodrapov príliš naklonené, o čom svedčí aj vyjadrenie vedúceho oddelenia územného plánovania Gabriela Čecha: „Po tom, čo sa stalo v USA, treba myslieť aj na bezpečnostné hľadiská. Je otázka, či vôbec by Bratislava mala mať výškové budovy. Mesto môže byť s mrakodrapmi, ale môže byť aj bez nich.“

Investori prichádzajú niekedy s priam kurióznymi návrhmi. Podľa G. Čecha sa už objavil napríklad aj nápad postaviť 36-poschodový mrakodrap priamo na Námestí SNP (mesto návrh odmietlo).

Ako si výstavbu výškových budov predstavuje mesto? Podľa vedúceho magistrátneho oddelenia územného rozvoja Martina Arpáša už bol spracovaný analytický materiál nazvaný Výškové budovy v Bratislave, ktorého výstupom bude kompozičný výkres v rámci návrhu územného plánu. Už v minulosti boli spracované materiály, štúdie a analýzy, ktoré sa dotýkali tejto problematiky. Zo všetkých dokumentov vyplýva, že akýkoľvek návrh na výstavbu výškovej budovy musí zohľadniť prírodný reliéf, tok Dunaja, masív Malých Karpát a Devínsku Kobylu a rešpektovať charakteristické pohľady na mesto. „Nedávno spracovaný koncept územného plánu, ktorý mal tri varianty riešenia, takisto mnoho popísal o kompozícii mesta, aj čo sa týka výškových dominánt,“ uviedol Arpáš. Z jeho slov vyplynulo, že by sa nemali umiestňovať v centre, ale až za líniou siahajúcou od Štefanovičovej a Starohorskej ulice cez Ulicu 29. augusta, Ulicu Vuka Karadžiča, Čulenovu ulicu a časť zóny v okolí Pribinovej ulice až po ľavobrežné nábrežie od Čulenovej až po Most Lafranconi a Mlynskú dolinu. ,,Toto je trasa, na ktorej sa dajú lokalizovať výškové dominanty,“ uviedol.

Ako uviedla Tatjana Čechová z ateliéru urbanizmu, vo východnej časti mesta sú lokality, kde by sa perspektívne mohli stavať výškové budovy. Výška budov však bude dosť obmedzená vzhľadom na tzv. prekážkovú rovinu letiska. V zóne Pribinova by nemala presiahnuť výšku Presscentra (necelých 110 metrov) a so zmenšujúcou sa vzdialenosťou od letiska by mohla byť len nižšia.