Zóna Pribinova by v budúcnosti mala byť výkladnou skriňou hlavného mesta

V okolí Pribinovej ulice a na priľahlom území od Dostojevského radu až po Dunaj sa už v dohľadnej budúcnosti začne intenzívne stavať. Doterajší charakter tohto miesta vyvolávajúci charakter akejsi periférie by sa mal zásadne zmeniť. „V poslednom čase sa začalo intenzívne pracovať na podkladoch, ktoré umožnia takú investičnú činnosť, že táto časť Bratislavy sa stane výkladnou skriňou mesta,“ hovorí vedúci oddelenia správy nehnuteľností bratislavského magistrátu Ing. Juraj Kočan.

Koncepcia architektov Petra Bauera, Martina Kusého, Pavla Paňáka a Milana Strapca je už dlhšie schválená, v poslednom období sa spresňovali predovšetkým vlastnícke vzťahy na tomto území. „Vláda sa s mestom dohodla, že s ním spojí svoje záujmy a prispeje k rozvoju tohto miesta,“ uviedla Ing. arch. Marta Šímová, poverená riadením II. sekcie magistrátu. „Po schválení výstavby mosta Košická bolo potrebné činnosti skoordinovať a infraštruktúru presunúť do línie mosta. Týka sa to napríklad vysokotlakového plynovodu, ktorý mal pôvodne viesť stredom tejto zóny.“

Výstavba v zóne Pribinova má nadväzovať na už existujúce stavby (ministerstvo vnútra, nová budova Slovenského národného divadla, výšková budova Presscentra, ústredie Slovenskej poisťovne). V zóne majú pribudnúť obchody, pred budovou nového SND v smere k Dunaju má vzniknúť nové námestie vyúsťujúce na osobné prístavisko, na dunajskom nábreží by mala byť zelená promenáda. „Okrem výstavby sa teda ráta aj s priestormi pre verejnosť,“ zdôraznila M. Šímová.

Novopostavené objekty v blízkosti ministerstva vnútra by mali mať maximálne osem podlaží, v blízkosti Presscentra by mohli byť aj vyššie. „Investori už vedia, do akých vlastníckych vzťahov vstúpia - značná časť pozemkov je vo vlastníctve mesta,“ konštatoval J. Kočan. Identitu možných investorov neuviedol, naznačil iba, že do úvahy prichádzajú štyria. Dodal, že časť pozemkov mesto predá ešte v tomto roku. Ďalší postup je jasný - keďže koncepcia celej zóny je už jasná, architektonické súťaže sa už budú týkať jednotlivých objektov. „Budeme odporúčať, aby investor buď predkladal variantné riešenia, alebo aby získal názor architektonickej verejnosti súťažami,“ dodala M. Šímová.

Podľa našich zdrojov však ďalší vývoj nemusí byť natoľko bezproblémový, ako sa javí. Z kuloárov preniklo, že mesto Bratislava má premrštené finančné požiadavky, pozemky nie sú pripravené na výstavbu a pochybnosti sú aj o investoroch.