Severná tangenta stále predmetom diskusií

Projekt výstavby cestnej komunikácie spájajúcej Pražskú a Jarošovu ulicu, známy aj ako Severná tangenta, stále vyvoláva polemiky. Občania a občianske združenia sa stavajú proti, poukazujú na nutnosť asanácie domov a rast hluku ako dôsledok zvýšenej dopravy, ktorý by postihol stovky obyvateľov v okolí tejto spojnice.

Magistrát, ktorý dal vypracovať projekt v troch variantoch, poukazuje na výrazné odľahčenie preťažených komunikácií, najmä Šancovej ulice. "V súčasnosti sa projekt posudzuje v zmysle zákona o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, čo zabezpečuje GIB (gernerálny investor hlavného mesta SR Bratislavy),“ uviedol Ing. Igor Badiar zo spoločnosti Dopravoprojekt, ktorá je zhotoviteľom projektu. ,,Môžem povedať, že problémy sú skôr s informovanosťou ľudí ako s jednotlivými variantmi.“

Poukázal na to, že tretí variant, ktorý sa v súčasnosti javí ako najreálnejší, neráta s asanáciou ani jedného rodinného domu na Smrečianskej, Dobšinského ani Pionierskej ulici. ,,V súčasnosti investor s projektantom hľadajú technické riešenie, pri ktorom by sa čo najviac znížil počet asanovaných objektov, a to aj za cenu vyšších nákladov na výstavbu,“ konštatoval I. Badiar.

Ako dodal, tretí variant Severnej tangenty by prispel k zásadnému zlepšeniu dopravnej situácie a stavu životného prostredia medzi Karpatskou, Šancovou a Žabotovou ulicou, pretože by z tejto zóny vylúčil tranzinú dopravu. ,,Zásadne sa zlepší aj dopravná situácia na jestvujúcej Pionierskej ulici, lebo aj z nej sa vylúči tranzitná doprava a bude možné ju využiť len na obsluhu zóny Sibírska, s využitím pre cyklistickú dopravu na trase Jarošova - Koliba - Jaskový rad,“ zdôraznil. Pripomenul, že základným zmyslom stavby je dopravne odľahčiť extrémne preťaženú Šancovú ulicu so všetkými križovatkami, najmä Trnavským mýtom, Račianskym mýtom a križovatkou pri SAV.

Podľa I. Badiara je celá trasa tretieho variantu v kontakte s bytovou zástavbou vedená v tuneloch, čo má jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie. Pritom sú navrhnuté aj protihlukové steny s celkovou plochou asi 10 000 m2.

Pokiaľ ide o financovanie stavby, podľa informácií z GIB ho zabezpečí mesto. Je predpoklad, že sa tak stane formou štátnych záruk a pôžičiek.

(lau)