Predimenzované stavby kazia vzhľad mesta

Stavebné pozemky v okolí Slavína patria medzi najatraktívnejšie v celej Bratislave. Po dlhom období, keď boli možnosti výstavby na tomto území obmedzené, sa tu rozbehla čulá stavebná aktivita, ktorá neraz vyvoláva rozpaky až údiv.

Analýza, ktorú vypracovalo magistrátne oddelenie rozvoja mesta, ukazuje, že prinajmenšom v niekoľkých prípadoch realizácia výstavby niektorých objektov vykazuje odlišnosti oproti pôvodnej dokumentácii, ktorú posudzovali odborné útvary magistrátu Bratislavy. Vari najznámejšou z týchto stavieb je vyhliadková reštaurácia a hotel Vinkáda. Rekonštrukcia stavby sa začala pripravovať ešte v roku 1992, keď autor pôvodnej architektonickej koncepcie prof. Svetlík vypracoval štúdiu prestavby jestvujúceho objektu vyhliadkovej reštaurácie Rotunda. Mesto súhlasilo, v roku 1994 sa vymenili majetkovo-právne vzťahy a nový vlastník sa snažil o veľkorysejšiu prestavbu a prístavbu. V nasledujúcich rokoch došlo k ďalším zmenám stavby, pričom zo strany Ulice Na Slavíne mala dve nadzemné podlažia a zo strany Mišíkovej ulice tri. V roku 1998 bola odsúhlasená ďalšia zmena stavby, pričom sa zo strany Ulice Na Slavíne objekt zvýšil o jedno nadzemné podlažie. „Súčasná podoba rozostavanej stavby s ďalším zrealizovaným podlažím nebola konzultovaná s odbornými útvarmi hlavného mesta a ani nie sú mestu známe k tomu relevantné rozhodnutia stavebného úradu,“ uvádza sa v analýze oddelenia rozvoja mesta.

Nie je to jediný prípad, keď stavebník prekročil pôvodné, mestom posudzované zámery. V spomenutej analýze sa možno v tejto súvislosti dočítať napríklad o trojgeneračnom rodinnom dome na Novosvetskej ulici (investor: Eastron), ktorého podoba je podľa analýzy „podstatne odlišná, než ku akej mesto dalo súhlas“. Má o jedno nadzemné podlažie viac a architektonicky inak je riešené aj zastrešenie. Podobná situácia je aj v prípade rozostavaného rodinného domu na Ulici francúzskych partizánov (investor: Polyinvest), ktorého pôdorysný záber je rozsiahlejší, než sa predpokladalo. Ani v jednom z týchto prípadov dokumentáciu k týmto zmenám hlavné mesto neposudzovalo.

Ďalší rodinný dom na Novosvetskej ulici (investor: konôpka) bol podľa analýzy dokonca postavený nelegálne a stavebný úrad túto stavbu povolil až dodatočne, bez súhlasu hlavného mesta i mestskej časti Staré Mesto.

Ešte pozoruhodnejším prípadom je dvojgeneračný rodinný dom s ateliérom (investor: Dodok), ktorý vyrastá na Pažického ulici.. Výstavba rodinného domu je podľa analýzy v rozpore s územným plánom, napriek tomu sa začala. Vlani v decembri protestoval proti výstavbe aj britský veľvyslanec, primátor požiadal prednostu miestne príslušného okresného úradu o zabezpečenie právnych krokov na zastavenie výstavby a mesto vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko k dodatočnej legalizácii stavby. Odbor životného prostredia Okresného úradu Bratislava I vydal rozhodnutie, ktorým nariaďuje odstránenie stavby, Stavebník sa odvolal na Krajský úrad, ktorý rozhodnutie okresného úradu zrušil a vrátil vec na nové konanie. Stavebník potom zvýšil tempo ukončovania stavby.

Analýza nastoľuje viaceré otázky, najmä v tom smere, či budú takéto stavby precedensom pre ďalších stavebníkov a najmä - ako si môže v takýchto prípadoch pomôcť samospráva.