Na Karadžičovej mrakodrapy stáť nebudú

Rozsiahla plocha pri Karadžičovej ulici v smere od centrály VÚB na Záhradnícku ulicu už niekoľko rokov zíva prázdnotou. Istý čas sa uvažovalo, že tu vyrastie rad výškových budov, teraz sa zdá, že z týchto zámerov nič nebude. Aké sú teda plány s touto lukratívnou lokalitou na rozhraní Starého Mesta a Ružinova?

Využitie zóny Karadžičova, ako túto lokalitu pracovne nazývajú na magistráte, musí podľa vedúceho oddelenia územného rozvoja mesta Martina Arpáša spĺňať dve podmienky. Treba zohľadniť, že Karadžičova ulica je súčasťou vnútorného dopravného okruhu, a zároveň pozdĺž tejto komunikácie musí byť pás zelene ako súčasť zelenej kostry mesta.

V roku 1996 mesto predalo dodnes prázdne pozemky záujemcom o investovanie. „Po predaji pozemkov sa niektorí investori obrátili na mesto s tým, že na nich nie je možné postaviť zástavbu v zmysle stanovených regulatívov, pretože normy umožňujú zástavbu s maximálne piatimi podlažiami,“ podotkol M. Arpáš. „Mesto sa s investormi dohodlo, že bude spracovaná komplexná urbanistická štúdia, ktorá by zohľadňovala zámery investorov najmä z hľadiska dopravnej a technickej infraštruktúry. Záujmom investorov bolo stavať čo najvyššie objekty, aby sa im vrátili vynaložené prostriedky. To však prinášalo zvýšené nároky na parkovacie priestory, ale problémom je, že spodná voda je už tri metre pod úrovňou terénu, takže podzemné garáže je možné budovať len do úrovne jedného podzemného podlažia, a nie troch. Keďže navyše v tejto lokalite je kapacita technickej infraštruktúry takmer vyčerpaná, ďalšia výstavba by si vyžadovala vybudovanie kolektora, čo by prinieslo opäť zvýšenie finančných nákladov pre investorov.“

Investori nechali vypracovať urbanistickú štúdiu v dvoch verziách. Do hry vstúpila aj mestská časť Staré Mesto, ktorá vzniesla zásadné pripomienky vyžadujúce doplnenie štúdie, ale potom podľa M. Arpáša v rokovaní v tejto veci nepokračovala s tým, že to musí vyriešiť hlavné mesto.

Aká je situácia dnes? Existujúca urbanistická štúdia nevyhovuje požiadavkám vlastníkov pozemkov, a tak ju nemožno predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva. „Vzhľadom na neustály tlak vlastníkov pozemkov mesto uvažuje, že by prehodnotilo pôvodnú urbanistickú štúdiu, alebo dalo vypracovať novú,“ uviedol M. Arpáš. „Po opätovnom preskúmaní celého materiálu sa zrejme mesto rozhodne pre vypracovanie novej štúdie.“

Podľa M. Arpáša je dnes isté len to, že v zóne Karadžičova určite nevyrastie rad výškových budov. Rovnako je isté, že mesto urobilo obrovskú chybu, keď pozemky predalo ako obdĺžniky bez toho, aby bol zrejmý ich širší kontext, napojenie na inžinierske siete a podobne. Čo tu vyrastie, to sa ešte len uvidí.