Obavy z premostenia Staromestskej ulice

Budovaním dopravného systému a výstavbou Nového mosta v 70. rokoch minulého storočia utrpelo historické jadro Bratislavy a najmä Podhradie značné straty. Odkrytie a čiastočná rekonštrukcia západnej časti mestského hradobného systému aspoň sčasti kompenzovali túto ujmu. Postupne sa táto časť opevnenia stala integrálnou súčasťou obrazu a života regenerovaných zákutí starej Bratislavy.

Komunikácia v trase Staromestskej ulice v úrovni niekdajšej hradobnej priekopy nie je neprijateľným riešením, negatívne dôsledky má skôr neprimeraná intenzita aj ťažkej dopravy, dimenzie komunikácie a predovšetkým mohutná konštrukcia nábrežných estakád Nového mosta. Pokus o humanizáciu časti Podhradia improvizovanou výstavbou v oblasti Židovskej ulice a „historizujúcou“ architektúrou Zámockej ulice preukázateľne nesplnil očakávania. Ďalšie podobné experimenty si už Bratislava nemôže dovoliť.

Z uvedených dôvodov členovia Vedeckej rady pre štátnu pamiatkovú starostlivosť, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry, so záujmom sledujú priebeh spracúvania návrhov na urbanisticko-architektonické riešenie bratislavského Podhradia. Obavy vzbudzuje najmä štúdia od prof. R. Janáka, podľa ktorej by mali byť hradby opätovne zastavané a do priestoru niekdajšej hradobnej priekopy sú navrhované objekty takých objemov a tvaroslovia, ktoré by vytvorili medzi Starým mestom a Podhradím nežiaducu fyzickú a optickú bariéru. Takýto „zisk“ premostenia Staromestskej ulice by bol obratom premrhaný, výsledky rekonštrukcie hradobného systému mesta by boli znehodnotené. Vo vzťahu k zámerom humanizovať časti hradobnej priekopy v úseku pri Michalskej bráne sa prezentovaná idea výstavby na Staromestskej ulici javí ako rozporuplná. Samotný zámer prehĺbenia a premostenia súčasného dopravného koridoru sotva možno odmietnuť, po výstavbe mosta na Košickej ulici však možno očakávať redukciu dopravného zaťaženia, zmenu koncepcie dopravného systému a postupnú transformáciu dopravnej trasy pozdĺž hradieb na komunikáciu obsluhujúcu, s prípadným znížením počtu jazdných prúdov a rozšírením mestskej zelene. Dôležitou úlohou je najmä eliminácia škodlivého vplyvu dopravy na Dóm sv. Martina, prestavba nájazdových estakád Nového mosta a humanizácia celého nábrežia smerom k tunelu. Citlivo treba dotvárať aj priestor tzv. Vodnej veže, najlepšie vypísaním samostatnej architektonickej súťaže.

Vyzývame primátora Bratislavy, aby v koncepcii územného rozvoja mesta zabezpečil zodpovedajúce podmienky na ďalšie zhodnotenie a prezentáciu hradobného systému. Žiadame zabezpečiť úzku súčinnosť riešiteľských kolektívov s pracovníkmi Pamiatkového ústavu a s celým externým prostredím, najmä s príslušnými odborníkmi vysokých škôl.

Ing. arch. Andrej Fiala, predseda Vedeckej rady pre štátnu pamiatkovú starostlivosť