Nechceme viesť jednostrannú diskusiu

Po krátkej prestávke pokračujeme v diskusii o budove prístavby Slovenskej národnej galérie. Priestor v novinách sme i tentoraz poskytli aj tým, ktorí nesúhlasia s väčšinovým názorom na odstránenie bielo-červeného plechového krídla galérie, a ktorí nás obviňujú z toho, že na stránkach novín prezentujeme len jeden názor.

Uverejnené listy a ohlasy laickej a odbornej verejnosti, ktoré budeme naďalej uverejňovať, len potvrdzujú, že v diskusii dávame možnosť vyjadriť každý názor, ktorý prispeje k čo najrozumnejšiemu a najlepšiemu riešeniu problému havarijného stavu prístavby galérie. Musíme sa však ohradiť proti hlasom, ktoré nás obviňujú z tendenčnosti a zaujatosti, dokonca poukazujú na neserióznosť redakcie, ktorá si vraj takýmto „reklamným ťahom“ chce zvýšiť čítanosť.

Nuž, nie je to pravda, tieto noviny sú podľa prieskumu renomovanej agentúry najčítanejším periodikom v Bratislave a boli ním už dávno predtým, než sa v nich rozprúdila diskusia o prístavbe SNG. To, že prevažná väčšina listov vyjadruje názor zbúrať prístavbu, nie je mediálnym ovplyvňovaním verejnej mienky, ale odrazom vnímania tohto problému bratislavskou verejnosťou. Napokon svedčí o tom aj anketa, ktorá beží na našej web stránke, a ktorá jasne dokumentuje, aký názor na prístavbu majú Bratislavčania.

Ubezpečujeme všetkých, že naše noviny sú tou poslednou inštanciou, ktorá by mala záujem na jednostrannom posudzovaní a vynášaní predčasných súdov. Aj preto budeme v diskusii o prístavbe galérie pokračovať a poskytneme priestor každej strane. Veríme, že tak pomôžeme nájsť to optimálne riešenie, s ktorým bude spokojná nielen väčšina bratislavskej, ale aj slovenskej verejnosti.

(red)

Nádvorie SNG nech zostane otvorené

Pokiaľ sa rozhodne o zbúraní časti premostenia SNG, nemala by byť novým riešením zástavba na tomže mieste, lebo to je ešte horšie ako premostenie, ktoré sa aspoň snažilo o výhľad do nádvoria. Zamedziť pohľad do historického nádvoria akýmkoľvek predným krídlom je škoda.

Po asanácii premostenia treba len dotiahnuť bočné krídla po fasádu Rázusovho nábrežia, napojiť ich na obe susediace budovy, presne v tom istom štýle fasády i výške ako dvorové krídla s dodržaním oblúkových okien, štukatúr, totožnej strechy. Nepridávať žiaden iný štýl. Nádvorie by zostalo otvorené. Chýbajúce kapacity možno nahradiť zástavbou voľného pozemku vzadu na Paulínyho ulici. Parkovanie sa dá riešiť v budove. Bol to pôvodne zastavaný pozemok. Každú preluku možno síce skrášliť parkom, avšak keď do nej ústia budovy nie fasádou, ale bočnými požiarnymi múrmi (dom na Paulínyho 1), taký park je neestetický, dočasný, skôr-neskôr vrátený na blokovú zástavbu. Navyše za rohom je kvalitný park Hviezdoslavovho námestia. Zástavba na Paulínyho ulici by riešila i problém náhradných priestorov. Najprv tu postaviť od zeme potrebnú budovu v blokovej zástavbe, prevádzkovo a funkčne (napr. koridorom) prepojenú s doterajšou SNG. Potom vnútorne presťahovať zbierky, zbúrať premostenie a postaviť nárožia.

Ivan Ruppeldt, Staré Mesto

Za 50 miliónov sa dá postaviť nová galéria

Ako malé dievčatko som často chodievala na nedeľné prechádzky do bývalej krásnej Tarandy, kde na prostriedku udržiavanej zelenej plochy bola krásna fontána. Celá budova bola krásne udržiavaná a pôsobila veľmi kultivovaným dojmom.

Ešte v rokoch totality som išla loďou na zájazd do Rakúska. Boli tam aj turisti z Čiech a Moravy, ktorí skoro vypadli z lode. Začali po sebe pokrikovať: „Jirko, podívej, to je nějaká konzervárna, ale nemluv vono to spíš vypadá jako hangár, ale proč je tak vysoko?... Proč mají konzervárnu v centru města?..." Bola som nútená tým milým ľuďom vysvetliť, že to v centre mesta nie je ani hangár, ani konzerváreň, ale národná kultúrna ustanovizeň - Slovenská národná galéria. Verte mi, boli doslova šokovaní, keď som im vyrozprávala, že vlastne k prekrásnej historickej budove bolo dostavané toto monštrum, ktoré hyzdí nielen historickú budovu SNG, ale i celé nábrežie. Dúfam, že pani riaditeľka SNG bude vedieť dostatočne argumentovať, že sa obklopí správnymi ľuďmi, ktorí jej budú nápomocní, aby sa nedôstojný „architektonický hybrid" z plexiskla a ocele odstránil. Veď nedodržiavaním noriem na stabilnú klímu sa zničia umelecké diela, ktorých cena je nevyčísliteľná. Dúfam, že tak ako mne i mnohým obyvateľom Bratislavy, nie je tento problém ľahostajný. Veď za 50 miliónov korún by sa dala postaviť nová budova s klimatickým režimom, ktorý je nevyhnutný na správne udržiavanie umeleckých diel.

Eleonóra Ricotti, Bratislava

Nemá význam investovať ďalšie milióny do prístavby

Pamätám si tiež dobre na výstavbu prečudesnej oceľovej konštrukcie. Očakával som, že fasádne plochy konštrukcie budú riešené trvanlivými, oko priťahujúcimi materiálmi. Tvar prístavby by mi neprekážal v takej miere, ako samotné obloženie doslovne otrasným plechom, ktorý by sa za normálnych okolností mal používať nanajvýš na oplechovanie priemyselných objektov alebo skladov.

Konštrukcie svetlíkov na streche spôsobujú skleníkový efekt a svojím vzhľadom by sa hodili skôr do záhrady. Farebné riešenie zrejme vyriešil dodávateľ stavby podľa toho, čo mal práve v sklade. Nemám v úmysle napádať za tieto „povrchové úpravy" architekta diela, lebo si okrem iného viem predstaviť aj jeho možnosti „tej doby" pri projektovaní. Možno mal celkom inú predstavu o svojom projekte a ukázal by nám celkom iný pôvodný návrh.

Ako projektant som doteraz vôbec nepovažoval za nutné sa vo veci vyjadriť, lebo zbúranie stavby považujem za samozrejmosť. Za výhru nepovažujem ani nie celkom podarené tvarové, ale ani urbanistické osadenie hotela Danube, pričom rovinná fasádna stena zo strany Dunaja mohla byť určíte plastickejšia. Kaňon medzi hradom a ostatnou zástavbou je najvhodnejšie prekryť a na vytvorenom tuneli realizovať parkové plochy alebo zónu pre peších. Celá oblasť by nemala byť riešená jednotlivo, ale v ucelenej časti, čo možno riešiť verejnou súťažou.

Vo veci samotného objektu prístavby SNG je treba postupovať razantne. Treba si uvedomiť, že nemá význam investovať ďalšie milióny do stavby, ktorá je morálne, ale aj fyzicky vyčerpaná a v podstate už splnila svoju funkciu a to len za veľmi veľkých energetických nárokov. Archívy, obrazárne a podobné stavby vyžadujú, aby vnútorná teplota priestorov, relatívna vlhkosť a ich výkyvy boli udržiavané na patričnej hranici. Tieto parametre pri súčasnom stave s ľahkým opláštením je možné dosahovať len za veľmi vysokých nákladov na strojné klimatizačné zariadenia, ale najmä na ich prevádzku a údržbu. V priestoroch, kde treba dosahovať stabilnú klímu, nie je vhodné umiestňovať priesvitné konštrukcie, ktorými sa dosahuje výrazný skleníkový efekt a spôsobujú nerovnomernosť vnútorných podmienok.

Budovy tohto druhu sa obvykle navrhujú s obvodovými stenami s vysokou akumulačnou schopnosťou, účinná tepelná izolácia je samozrejmosťou. Náklady na klimatizačné zariadenia a ich prevádzku sú pri dodržaní týchto zásad nepomerne menšie, ako pri typoch, ako je už spomínaná budova. Obalové konštrukcie existujúceho objektu prístavby akumulačné vlastnosti majú veľmi malé a ich úplná nutná výmena za vyhovujúce konštrukcie je možná len za veľmi vysokých nákladov na úpravu existujúcej nosnej konštrukcie. Do úvahy teda pri zachovaní budovy zámena vhodných obalových konštrukcii neprichádza. K rozhodnutiu o zbúraní alebo o možnej rekonštrukcii prístavby by sa nemali vyjadrovať len architekti, ale aj stavební projektanti a to najmä s vedomosťami v oblasti stavebnej fyziky.

Miroslav Vikartovský, Bratislava

Odstránenie premostenia by nebolo estetické

Rád by som aj ja reagoval na búrlivú debatu, ktorá sa rozpútala ohľadne premostenia SNG. Terajší vzhľad modernej prístavby je doslova odporný, na tom sa asi zhodne väčšina obyvateľov a návštevníkov mesta, ale podľa môjho názoru úplné odstránenie premostenia a ponechanie otvoreného nádvoria by asi nepôsobilo moc esteticky a navyše samotná výška Vodných kasárni je nižšia ako okolitá zástavba, čo by tiež asi pôsobilo rušivo.

Stotožňujem sa s tými čitateľmi, ktorí sú za rekonštrukciu premostenia tak, aby vhodne a citlivo dopĺňalo okolitú architektúru a samotné kasárne. Malo by sa vytvoriť viac štúdii a návrhov, vrátane tej bez premostenia, a až potom diskutovať a porovnávať, čo by bolo najvhodnejšie. Chcel by som spomenúť ešte dve veci, ktoré ma ako Bratislavčana trápia. Ta prvá je dobudovanie Podhradia, Vydrice, Židovne a Zámockej ulice. Som mladý človek a osobne som nezažil krásu týchto starých štvrtí mesta, ale keď si prezerám staré fotografie a vidím ako vyzeralo Rybné námestie, synagóga a pod. je mi až do plaču a neviem pochopiť, ako sa mohla zbúrať polovica starého mesta. Po jedenástich rokoch od revolúcie sa s tým stále nič nerobí, a bol by azda už najvyšší čas. Pritom existuje veľa architektonických štúdií a aj záujem investorov, ale zdá sa, že najväčším problémom je neochota magistrátu a kompetentných orgánov. Pri trochu schopných predstaviteľoch mesta sme už dávno mohli chodiť po novej dlažbe v obnovenom centre mesta.

Tá druhá vec, ktorú chcem spomenúť, súvisí s plánovanou výstavbou diaľnice v Petržalke. Petržalka ako skvost socialistiskej výstavby a zatracovaná štvrť mesta sa výstavbou diaľnice úplne „odreže" od zvyšku mesta, a to nielen konkrétnou bariérou diaľnice, ale aj spoločenským postavením jej obyvateľov. Touto stavbou sa napríklad úplne znemožní prístup Petržalčanov do najatraktívnejšej časti a to do Sadu J. Kráľa a na nábrežie. Už teraz je to dosť problematické. Nestálo by za uváženie vhodnou výstavbou tohto územia spojiť pravý a ľavý breh Dunaja a vytvoriť kompaktné mesto? Novou architektúrou by sa čiastočne stratil aj panelový vzhľad a zblížil by Petržalčanov so starým mestom. Pre diaľnicu by sa dal určite vytvoriť projekt, ktorý by obchádzal Petržalku napríklad cez Dolnozemskú. Asi by to bolo drahšie, ale nestálo by to za pokus? Jednu diaľnicu stredom mesta už máme, neurobme rovnakú chybu. Bol by som rád, keby sa aj na tieto témy rozpútala búrlivá diskusia, ako je to pri premostení SNG. Možno by to dokázalo ovplyvniť kompetentných a mohli by sme sa časom dožiť zašlej krásy Bratislavy.

Vladislav Havrančík, Bratislava

Prístavba vhodne dopĺňa urbanistický celok

Podľa môjho názoru by sa prístavba SNG nemala zbúrať, je peknou ukážkou architektúry 70. rokov. Nebojme sa spájania moderného a avantgardného s klasickým.

Dobrým príkladom môže byť Hasshaus na Stefansplatzi vo Viedni. Význam Vodných kasárni sa, podľa mňa, preceňuje a je to zneužívané proti prístavbe. Vo Vodných kasárňach sa zväčša konajú expozície moderného umenia, taktiež vo dvore SNG sú umiestnené moderné exponáty. Myslím si, že prístavba vhodne doplňuje urbanistický celok, kde sa na malom priestranstve stretávajú stavby s typickými črtami niekoľkých období a to od secesnej Reduty až po úplne moderný hotel Danube.

Slovenská národná galéria je rozpočtová organizácia financovaná zo štátneho rozpočtu. Pochybujem, že by väčšina Slovákov podporila takéto radikálne akcie niekoľkých Bratislavčanov a aj ich odfinancovala. Bol som zarazený, že niektorí z prispievateľov sa sami vyhlásili za autorov absolútnej pravdy a všetkých ostatných považujú za prihlúplych a niektorí to dávajú najavo dosť neokrôchaným spôsobom. Pritom sami sa vyjadrujú k veci bez znalosti problému v celej svojej šírke. Zreteľne sa tu ukazuje inklinácia našinca k radikálnemu riešeniu, „rebelantstvo" našinca, ktorý je vždy proti niečomu, ale neprispeje pozitívnym návrhom, pričom sa navyše prejavuje aj efekt stáda. Je zrejmé, že si prispievatelia neuvedomujú možné dôsledky, ktoré môžu byť ďalekosiahle a negatívne. Zbúranie môže narobiť viacej škody ako úžitku.

Spomenul som, že sa mnohí stavali do úlohy hovorcov verejnosti, no tak isto sa vyjadrila aj samotná redakcia tvrdením, že väčšina Bratislavčanov je za zbúranie. Takéto tvrdenie musí byť podložené serióznym štatistickým výskumom na reprezentatívnej vzorke. Zloženie príspevkov, ako aj nadpisy a titulky navodzujú atmosféru, že nikto nie je za zachovanie súčasného stavu. Táto kampaň, tak ako bola jednosmerne vedená, však šťastným krokom nebola. Javí sa mi to ako neserióznosť redakcie, ak nepodáva vyvážené príspevky. Zrejme išlo len o reklamný ťah, ktorého účelom asi bolo zvýšiť čítanosť novín a tak zatraktívniť inzertné miesta. Taktiež by som zdôraznil zodpovednosť redakcie pri rozdúchavaní vášní, ktoré v tomto prípade nastalo.

Marcel Slávik, Bratislava