FOTO a VIDEO Kúpele Grössling obnovia do roku 2025: Pribudnú bazény, knižnica aj nový mestský park

Zdroj: MIB

Od jari prebiehala architektonická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh, podľa ktorého mesto kúpele Grössling po 25 rokoch od ich zatvorenia obnoví. Celý areál v bratislavskom Starom Meste prinesie oddych, šport, ale tiež kultúru do centra mesta. Jeho finálna podoba bude prístupná verejnosti do roku 2025.

Posledných dvadsaťpäť rokov mestské kúpele Grössling chátrali a boli pre verejnosť zatvorené. Významné miesto na mape mesta dnes zažilo prvý významný krok k svojmu obnoveniu. Poznáme budúcu novú podobu kúpeľov, ktorá vzišla z medzinárodnej architektonickej súťaže. Ide totiž o jednu z posledných nezrekonštruovaných národných kultúrnych pamiatok v centre Bratislavy. 

Zdroj: nc

Autori návrhu plánujú aj s obnovou otvárateľnej strechy nad plaveckých bazénom tak, ako to bolo v roku 1914.

 „Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. Takýmto miestom majú byť aj oživené kúpele Grössling, kam v rámci rekonštrukcie presunieme tiež časť Mestskej knižnice. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste, bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo. 

Primátor povedal, že majú relatívne presnú predstavu, ako by to mohlo fungovať, pretože ako doplnil, najväčšou úlohou je mať to zrealizované a dlhodobo udržateľné. Na obnove spolupracujú tiež odborníci z budapeštianskych kúpeľov, ktorí podľa slov primátora poznajú každý detail kúpeľníctva a presne vedia, ako nastaviť každý detail, aby kúpele slúžili čo najlepšie.  Primátor Vallo avizuje, že mesto založí akciovú spoločnosť, ktorá bude mať na starosti financovanie stavby. "Máme aj prvé rokovanie so Slovenským investičným holdingom, ktorý by mohol vstúpiť do spoločnosti a pomohol s financovaním na úrovni troch až piatich miliónov eur. Ráta sa aj s komerčným úverom," spresnil. Mesto si dalo spraviť štúdiu, či je schopné tento projekt zafinancovať, podľa primátora vyšlo, že áno. Ako tvrdí, pri určitej návštevnosti si vie aj na seba zarobiť. Vallo deklaruje, že kúpele i celá budova bude otvorená verejnosti, preto aj cena vstupného tomu bude zodpovedať.

 Víťazný návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Archittura umožní nielen obnoviť architektonický význam Grösslingu, ale aj znovu objaviť spoločenskú a kultúrnu hodnotu, akú toto miesto má pre Bratislavu. 

​ Návrh v plnej miere využíva existujúce priestory, zvýrazňuje hodnotu a patinu 125 ročnej budovy, a zároveň vytvára fungujúcu prevádzkovú schému  kúpeľov, knižnice a kaviarne.  Autori víťazného návrhu podľa projektového manažéra Gábora Bindicsa počítajú aj s obnovou najstaršieho bazéna, z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. "Víťazný návrh najviac reaguje na túto budovu, vôbec ju nepotláča a doplní ju rôznymi prvkami, návrhom vraciame naspäť historický moment do kúpeľov, použijú sa arkády, obnoví sa zasypaný bazén," povedal Bindics s tým, že víťaznému návrhu sa toto podarilo a veľmi dobre otvoril priestory kúpeľov, tak ako ich Bratislavčania poznali z minulosti.

Návrh prinavrátil pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice. Prevádzka podľa poroty definuje oddelenie plaveckého bazéna, saunovej časti a samotných kúpeľov a taktiež rušnej a pokojovej zóny knižnice. Obnovia sa tri sedacie bazény,  pribudne k nim parná sauna a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Pribudnú miesta na masáže a kúpeľné služby či vonkajší bazén. Kúpeľná kapacita by mala byť maximálne do 140 ľudí, saunová do 70. Bindics dopĺňa, že celá stavba bude etapizovaná, čo sa týka harmonogramu sprístupnenia celej stavby kúpeľov verejnosti. Nultým krokom, ktorým začnú už budúci rok, bude revitalizácia parčíku na Medenej. V roku 2021 sa bude tiež pracovať na projektovej dokumentácii. V roku 2022 sa začne s rekonštrukciou, ako prvá mala byť v roku 2023 sprístupnená verejnosti knižničná časť. Do úplného finále by sa otvorením poslednej časti mali dostať v roku 2025. "Postupne v roku 2024 otvoríme prvú kúpeľnú časť, v roku 2025 ďaľšiu časť kúpeľnej časti, kde budú zahrnuté aj sauny a malé sedacie bazény," spresnil Bindics.

V zadnom dvore kúpeľov, ktorý prepája plavecký bazén a tri sedacie bazény zostáva oddychová funkcia ponechaná. "Do tohto dvora architekti vložili pokojnú oddychovú funkciu bez toho, aby narušili štruktúru zadného dvora a hlavne nerušili susedov, ktorí sú napojení na túto časť," vysvetlil pre banoviny.sk Bindics.

Po tom, čo sa do kúpeľov doplnili všetky zamýšľané funkcie, zostala v priestore voľná plocha. Do tohto priestoru pribudne Mestská knižnica, teda ďalšia verejná funkcia, vďaka čomu celý Grössling otvorí verejnosti.

Zdroj: nc

​Knižnica - Sem bude presťahovaná pobočka Mestskej knižnice z Laurinskej ulice

Zdroj: nc

Do týchto priestorov pribudne knižničná kaviareň

Zdroj: nc

​​V kúpeľoch sa zachovali aj dva dvojplamencové kotly firmy Brunner, vyrobené v roku 1912, ktoré zostanú ako významná súčasť kúpeľov aj po rekonštrukcii.

 Podľa vyjadrenia riaditeľa sekcie súťaží MIB Petra Lényiho bol záujem zapojiť sa do medzinárodnej architektonickej súťaže obrovský, v prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. Od leta do vyhodnotenia súťaže na návrhoch pracovalo päť postupujúcich tímov: taliansky tím OPPS Archittura - Antonio  Salvi, Francesco  Polci, Filippo  Pecorai, Paola  Chiriatti;  slovenský tím Grau architects – MRCK Group; slovenský tím Tvar a Roar architekti – A-design;   český tím mar.s architects; a maďarský tím Deichler Jakab Stúdió Bt.  

​Víťaza vybrala medzinárodná porota v zložení:  Ilja Skoček (SK) - architekt, predseda Slovenskej komory architektov, predseda poroty, Lászlo Kovács (HU) -  prevádzkový riaditeľ budapeštianskych kúpeľov, Adam Halíř (CZ) - architekt, www.projektil.cz ,Henrieta Moravčíková (SK) - teoretička architektúry, Fakulta architektúry STU v Bratislave, Peter Lényi (SK) - architekt, www.2021.sk, vedúci útvaru súťaží MIB.  

Víťazný návrh podľa Moravčíkovej ponecháva pôvodnú substanciu celého komplexu skoro nezmenenú, len veľmi jemne a krehko sa dotýka pôvodnej štruktúry. „Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá.“ 

Investičné náklady sú zatiaľ odhadované na 14 miliónov eur. 

Kúpele Grössling, s dobovým názvom „Pozsony fürdő“, po nemecky nazývaný aj ako „Bad Pozsony“, otvorili v máji 1895. Projekt budovy navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komorou. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov. Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport. Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.    

 (nc)