VIDEO: Ikonickú budovu Istropolisu idú zbúrať: Investor sľubuje novú štvrť aj s obrovskou multifunkčnou sálou

Zdroj: Immocap Group

Istropolis čaká v najbližších rokoch zásadná prestavba. Investor projektu dnes predstavil víziu novej štvrte, zámerom je vytvoriť kultúrno-spoločenské centrum, ktoré má Bratislavu posunúť medzi vyspelé európske metropoly.

V 60-tych rokoch sa rozhodnutím KSČ začalo s výstavbou Domu ROH pre ideologické účely. Vysoké náklady na prevádzku objektu však boli neudržateľné. Po roku 1989 však nasledovali desiatky rokov plné chátrania a úpadku, ikonická budova sa premenovala na Istropolis, ale jeho interiér i okolie sa stali akýmsi mŕtvym bodom na mape Bratislavy. Toto by sa však malo v najbližších rokoch zmeniť.

Spoločnosť Immocap, ktorá je vlastníkom Istropolisu a prislúchajúcich pozemkov, dnes predstavila víziu moderného kultúrno-spoločenského centra svetovej úrovne, aké podľa nej hlavnému mestu dlhodobo chýba. Desaťročiami zanedbaný priestor by sa tak mal zmeniť na otvorenú štvrť plnú kultúry, zelene a verejných priestorov. Immocap sa chce uchádzať aj o to, aby Národné kultúrno-kongresové centrum mohlo vzniknúť v lokalite Trnavského mýta. Uchádzať sa preto chce aj o verejné zdroje. "V prípade, že to bude aktuálne, sa budeme s týmto projektom uchádzať o verejné zdroje. Bolo by najideálnejším riešením, keby vznikla spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom," povedal generálny riaditeľ Martin Šramko. Deklaruje, že projekt pripravili od začiatku bez toho aby vedeli, že vznikla iniciatíva pre vznik NKKC. O jeho umiestnenie práve na Trnavskom mýte sa podľa jeho slov chcú uchádzať transparentne.

FOTOGALÉRIA:

​„Na vízii Nového Istropolisu sme pracovali 2,5 roka a sme hrdí, že môžeme predstaviť projekt, ktorý zlepší kvalitu života Bratislavčanov v mnohých smeroch. Náš zámer mení mŕtvu nefunkčnú zónu v oblasti Trnavského mýta na vitálnu štvrť plnú kultúry, zelene a verejných priestorov,“ doplnil Martin Šramko, generálny riaditeľ spoločnosti Immocap. Súčasťou budú aj kancelárie, administratívne budovy, rezidencia a hotel," spresnil šéf Immocap Group. Počíta aj s podzemnými garážami, námestím, zelenými nádvoriami, kaviarňami či cyklotrasami.

Čo sa týka ceny, akú plánuje investor v rámci projektu zafinancovať, finálnu sumu rozpočtu špecifikovať nechcel. Dnes hovorí o desiatkach miliónov eur. "Hocijaké číslo by som vám povedal, nemáme to tak spočítané, aby sme to v tomto momente vedeli. Rozpočet bude záležať aj od flexibility, od technológií, použitých materiálov, nie sme ešte v tejto úrovni projektovania," povedal po dnešnom brífingu generálny riaditeľ spoločnosti Immocap Martin Šramko s tým, že v najbližších dňoch budú pokračovať v príprave projektovej dokumentácie a budú pracovať na projekte tak, aby v roku 2022 začali s výstavbou. Aktuálne je projekt v stave investičného zámeru. Finálne dokončenie stavby plánuje spoločnosť Immocap v roku 2025.

K zachovaniu kultúrno-spoločenskej funkcie v priestore Istropolisu sa Immocap zaviazal už pri akvizícii v roku 2017 a k súčasnému zámeru dospel po analýze a podrobných konzultáciách s organizátormi kultúrno-spoločenských podujatí, realizácii overovacích štúdií a auditov, návšteve referenčných projektov v zahraničí a uskutočnení medzinárodnej architektonickej súťaže s účasťou 7 ateliérov, ktoré majú bohaté skúsenosti s pretváraním nefunkčných mestských zón na nové dominanty plné života.

Víťazom sa stalo holandské architektonické štúdio KCAP spolu s ich štúdiom Cityförster. Do ich portfólia patria významné projekty, v ktorých prispeli k transformácii centra Rotterdamu, vytvorili územný plán 165 hektárovej štvrte HafenCity v Hamburgu a skultivovali distrikt s hlavnou stanicou v Zürichu. Pre Brusel v projekte NEO transformovali bývalý výstavný areál EXPO s národným štadiónom a Atomiom a v Londýne vytvorili novú mestskú štvrť prestavbou Olympijskeho parku po hrách v roku 2012. Ich urbanistické a architektonické projekty možno nájsť aj v Rusku a veľkých ázijských mestách.

"Pozreli sme sa na mesto Bratislava, najmä na okolie Istropolisu, zobrali sme nejaké elementy z jestvujúceho objektu, transformovali ho na viac modernú verziu, kde sme sústredili na to, aby budova bola lepšie využiteľná, umožňovala viac podujatí (kongresové podujatia, koncerty klasickej hudby, pop & rock koncerty), čo predstavuje väčšiu hodnotu ako teraz, ale zároveň može byť rozdelená na menšie „hodnoty“; to znamená vysoko flexibilná  a programovateľná budova, ktorá je oveľa viac živá ako súčasný Instropolis," povedal k projektu pre banoviny.sk Jeroen Dirckx, partner v architektonickom štúdiu KCAP.

Zároveň dodal, že Bratislava je veľmi dynamická, navštívil ju s partnermi niekoľkokrát, preskúmali najmä okolie „stavby“ (Istropolisu), nasali atmosféru, aby mohli naprojektovať projekt, ktorý zapadne to kontextu okolia. "Čo sa týka plánovaného projektu „filiálka“, je tu potenciál pretransformovať tržnicu, takže projekt (náš) nie je rozhodne projektovaný samostatne, ale v úzkej súvislosti s okolím a so zohľadnením potenciálu Bratislavy, ktorá sa výrazne rozrastá (developuje), je to veľmi mladé hlavné mesto a buduje verejné vybavenia / priestranstvá, ktoré zapadajú do mesta tejto veľkosti," dodal Jeroen Dirckx.

Nový Istropolis by mal mať multifunkčnú sálu, v ktorej bude možné zorganizovať rôzne typy podujatí naraz. Investor tak deklaruje, že by mala slúžiť napríklad akustickým, rockovým, džezovým, popovým koncertom, všetkým typom eventov a kultúrnych podujatí a menším či väčším konferenciám a kongresom.  Nové kultúrno-spoločenské centrum by malo priniesť kapacitu 3000 miest na sedenie a 5000 miest v kombinácii sedenie a státie. Z pôvodnej veľkosti pre približne 1200 návštevníkov tak projekt posúva Istropolis do čísel, ktoré odrážajú reálne potreby Bratislavy a naplno využívajú potenciál lokality Trnavského mýta.

Po vzniku multifunkčného moderného kultúrno-spoločenského kongresového centra volajú mnohé osobnosti verejného života.

"Mne sa tento návrh veľmi páči, Bratislava to potrebuje, aj čo sa týka kapacity je to akurát pre toto mesto, 3 až 5 000 ľudí na koncert je úplný ideál či už pre domácich aj zahraničných interpretov," povedal pre banoviny.sk hudobník Majk Spirit s tým, že už to podľa neho mešká, Bratislava a jej obyvatelia by si zaslúžili podobný priestor skôr. "Je najvyšší čas sa do toho pustiť," zdôraznil. Zároveň ako Bratislavčan vyzdvihol genia locci tohto miesta. "Veľmi mám rád túto časť mesta, moja babka a môj otec vyrastali na Račianskom mýte, ako dieťa som tu trávil veľa času. Dnes bývam opäť na Račianskom mýte, takže celé sa to točí okolo neho a  Trnavského mýta, prechadzám tadiaľto v noci cez deň, naozaj vítam, že tu vyrastie nová pekná moderná štvrť," dodal Majk Spirit.

Okrem  architektov si developer prizval do projektu aj odborníkov v oblasti navrhovania koncertných a kongresových sál, štúdio Charcoalblue. Charcoalblue stojí napríklad za Kráľovským Shakespearovým divadlom vo Veľkej Británii či Anglickým národným divadlom v Londýne.

Bratislava aj podľa Milana Kňažka nemá k dispozícii multifunkčný kultúrno-spoločenský priestor. "Hlavné mesto Slovenska má plniť svoje úlohy vo vzťahu k štátu, ale neplní, lebo keby sme tu chceli robiť kongres, je to iba v improvizovaných výstavných priestoroch alebo umeleckých priestoroch ako Reduta či Národné divadlo, nakoniec vrátane Istropolisu, ale či je to kapacitne dostatočne veľké a funkčné na 21. storočie a či to môže dôstojne z hľadiska medzinárodnej účasti plniť svoj účel? Ja tvrdím, že nemôže. Preto je už 5 minút po 12 a treba s tým niečo robiť. Bratislava ešte ten vlak nezmeškala, ale už prechádza posledný vagón. Takýmto projektom skrátka treba držať palce,“ vyjadril sa Milan Kňažko.

V Bratislave existuje niekoľko kľúčových lokalít z pohľadu pohybu chodcov, dopravy a možnosti veľkého prínosu pre rozvoj mesta a Trnavské mýto je jednou z nich. Priestor Istropolisu je však podľa zistení projektu Pocitová mapa, ktorú si dalo vypracovať hlavné mesto, čiernou dierou, ktorej sa Bratislavčania radšej vyhýbajú. Zámerom Immocapu je preto priniesť nový život do významnej mestskej časti, ktorá bola dlhodobo zanedbávaná.

Zdroj: nc

​Pocitová mapa lokality, šedým miestam sa dnes Bratislavčania radšej vyhýbajú

„Výskumy ukazujú, že životné prostredie, v tomto prípade mestské prostredie, má veľký vplyv na naše mentálne a fyzické zdravie. Kvalitný verejný priestor má mať preto niekoľko ingrediencií. V prvom rade by mal byť inkluzívny, aby sa v ňom všetci dobre cítili a bol pre všetkých. Ďalej by mal byť kontinuálny, bezbariérový a programovo pestrý, čiže aktívny. Zároveň by mal byť udržateľný, čiže čo najviac „mäkkučký“, zelený, aby pomohol ochladzovať prostredie vzhľadom na neodvrátiteľnú klimatickú zmenu,“ vysvetlil Igor Marko, architekt a odborník na urbanizmus.

Na mieste schátraného Istropolisu tak okrem kultúrno-spoločenskej sály svetovej úrovne vyrastie vitálna štvrť plná zelene a verejných priestorov, kde nebudú chýbať park s promenádou, fontány či cyklotrasy, súčasťou budú aj sezónne trhy.

 „Potenciál územia Trnavského mýta je v súčasnosti nevyužitý a slúži skôr ako dopravná križovatka, než ako príjemné mestské centrum. Paradoxom je, že mnoho ľudí ho využíva na tranzit, ale nie je atraktívnou destináciou. Je to jeden z najhorších verejných priestorov v Bratislave,“ dodáva Igor Marko.

(nc)