Zdroj: Matúš Husár
Diskusia o centrálnej rozvojovej osi v Petržalke sa v zásade obmedzila na odmietnutie novej výstavby. Momentálne je však oveľa aktuálnejšie pripraviť sa na fakt, že stavbou električky sa toto územie zmení na nepoznanie.
Vyše 1700 stromov kvôli trati vyrúbu. Miesta, kde dnes venčíte psov, sa zmenia na stavenisko s ťažkými mechanizmami. Stavba električky totiž neznamená len položenie koľají pri súčasnom zachovaní zelene. A keď v roku 2023 skončí (a to si budeme gratulovať, ak to stihneme v termíne), potom sa možno pozriete z okna a sami začnete žiadať urbanistov, aby niečo v tomto území vytvorili. Aby sa mesto vedelo včas pripraviť, rieši štúdiu k tomuto územiu už dnes.
Mohlo by sa zdať, že so štúdiou by sme sa nemuseli až tak ponáhľať, pretože električka sa rieši nezávisle od nej. Hoci územie má stavebnú uzáveru, nosný systém, ktorým električka je, z nej má výnimku a máme ju už aj v územnom pláne. Štúdiu však potrebujeme najmä kvôli dopadom električky na územie. Napríklad, aby sme sa čo najkratšími trasami dostali k zastávkam. Štúdia navrhuje polohy pre lávky cez Chorvátske rameno, ktoré bude potrebné postaviť súbežne. Chorvátske rameno tak už nebude bariérou, prepojí ho 13 nových lávok. Budú sa stavať križovatky, aby sa prepojili komunikácie, pri Kostole sv. rodiny pribudne dokonca električkový most cez rameno. Súbežne s traťou električky pribudne aj kapacitná cyklocesta do centra mesta. A to sa nezaobíde bez zmeny prostredia, ako ho poznáme dnes. Sme ochotní to obetovať. Všetci vieme, že električku potrebujeme. Je to pupočná šnúra s mestom, dôkazom je Dúbravka, Ružinov...
Otázka však znie, čo sme schopní rešpektovať v území, ktoré bude trať lemovať? Primátor Matúš Vallo obyvateľom na verejnom prerokovaní štúdie sľúbil, že počas „jeho štyroch rokov“ žiadne pozemky mesto v území nepredá ani neprenajme. Je to reálne splniteľné, nijaká výstavba totiž nezačne skôr, ako bude hotová električková trať. A dovtedy tu pokojne môže byť stavebná uzávera.
Načo teda potrebujeme štúdiu? Pre budúcnosť. Kvôli stavbám, ktoré by sa tu mohli začať objavovať o desať rokov. Štúdia je totiž víziou na 30 a viac rokov. Na verejnom prerokovaní štúdie to však vyzeralo, akoby mal 4-poschodový dom na parkovisku pred naším 12-poschodovým panelákom, vyrásť už zajtra.
Štúdia však nemá záväzný charakter a nemôže sa podľa nej povoľovať žiadna výstavba. Nerozhoduje teda ani o osude parkovísk. Je len podkladom pre zmeny územného plánu mesta. (Ten aktuálny počíta okrem štvorprúdovky aj s 30-podlažnými domami.) Navrhuje pravidlá, čo tu môže vzniknúť. Tieto sa môžu následne premietnuť do územných plánov zón, ktoré už o vašom parkovisku môžu rozhodnúť. To je zmyslom štúdie.
Pri funkčnej parkovacej politike, komfortnej električke a nastavení spoločnosti, ktorá autá vytláča z miest, sa o desať rokov aj na dom na dnešnom parkovisku budeme pozerať inak. Nebude to totiž len ďalšia kocka. S originálnou architektúrou či zelenou fasádou dokáže polyfunkčný objekt nielen zjemniť brutalitu obrích panelových kvádrov, v ktorých dnes žijeme, ale vďaka prevádzkam v ňom, priniesť do sídliska aj život. V architektonicky monotónnej Petržalke nám totiž zúfalo chýba klasická ulica či námestie. Pozitívnym príkladom by mohla byť zóna Gercenova. Alebo máte pocit, že dnešné paneláky sú to jediné, čo tu má ako bývanie trvalo pôsobiť?
Poďme na začiatok. Kedysi sa električky z miest vytláčali ako najpomalejší prostriedok. Potom došlo v západnej Európe k ich renesancii, pretože problémom sa stali autá. Spracovatelia aktuálnej štúdie pod vedením architekta prof. Bohumila Kováča už v roku 2014 vyhrali súťaž na riešenie územia okolo Chorvátskeho ramena. Dominovala v ňom električka. „Jej zmyslom je, aby v centre sídliska zbierala ľudí a autá chodili po obvode Petržalky. Bežné cesty v tomto území majú slúžiť len na to, aby obslúžili objekty, ktoré tu vyrastú,“ vysvetľuje Bohumil Kováč. „Toto je podstata fungovania tohto územia. A tiež dôvod, prečo sme tu nechceli podporovať veľké kapacity statickej dopravy. Nechceli sme električke v tomto priestore vytvárať konkurenciu automobilov. Jej hlavným partnerom je cyklistická cesta. Tá je samostatná a vedie z Janíkovho dvora až na Šafárikovo námestie. Tak bolo postavené aj zadanie. A také sú aj súčasné trendy udržateľnej mobility.“
Tak vznikla štúdia, v ktorej dominuje priestor okolo Chorvátskeho ramena ako lineárny krajinný park a trať električky s jedinečnými zastávkami, ktoré sú akýmisi orientačnými bodmi. Zahraničné skúsenosti hovoria, že tam, kde sa budú formovať zastávky, vzniknú aj podnety na novú výstavbu. A tu sa dostávame k dileme ekonómia verzus ekológia. Čo má byť silnejšie? „My sme sa snažili presadiť 5E, teda aby, bol návrh ekonomický, efektívny, ekologický, etický a estetický. Hľadali sme medzi nimi rovnováhu, takže sú tam úseky, kde prevažuje pohľad ekonomický a úseky, kde prevažuje ekologický aspekt,“ vysvetľuje architekt.
To bola základná koncepcia návrhu. Ten rozdeľuje územie na sektory, čo je výhodou, pretože, ako sme videli aj na verejnom prerokovaní, každé územie má svoje lokálne problémy, ktoré sa v procese pripomienkovania dajú riešiť individuálne s konkrétne dotknutými obyvateľmi. Mesto bude ich námietky vyhodnocovať do leta. Ako to bude vyzerať? ´Nechceme dom na parkovisku! Škrtneme ho?´ „Ťažko vopred rozhodnúť. V praxi územného plánovania je to tak, že niektoré pripomienky sú oprávnené, pretože riešenie napríklad nie je v súlade so zákonom. A potom sú tu názory a želania, niekedy protirečivé. Nehovorím, že sa im nedá vyhovieť. Dôležité je, aby sme s dotknutou skupinou priamo komunikovali. Sme na to pripravení,“ reaguje Bohumil Kováč.
Ako sme sa dostali do stavu, v ktorom je primátor zatlačený nespokojnými obyvateľmi do vyhlásenia, že „domy, ktoré sú (v štúdii, pozn.red.) na parkoviskách, tam nemajú byť“?
Kto to zaplatí? Pred 30 rokmi malo ísť stredovým pásom Petržalky metro a štvorprúdovka. Územný plán tu preto počítal s občianskou vybavenosťou nadmestského a celomestského významu – predstavte si teda napríklad veľký hypermarket. V okolitých domoch s terasami boli tzv. štartovné byty, teda najmä garzónky, jednoizbové byty, len zopár trojizbových. Väčšie byty pre rodiny boli ďalej vo vnútroblokoch. Štát byty prideľoval - garzónka jeden človek, dvojizbový manželia bez dieťaťa... A podľa týchto počtov sa dimenzovali aj parkovacie plochy. Lenže podmienky sa zmenili. Dnes nevieme presne zistiť, koľko ľudí býva trvalo v byte, koľko je podnájomníkov a koľko má dole zaparkovaných áut. „Dnes máme prekročenú mieru motorizácie na jeden byt. Na 55-miestnom parkovisku som nedávno narátal 22 mimobratislavských ešpézetiek...,“ hovorí architekt.
Niektorí dúfajú, že túto situáciu vyrieši parkovacia politika. Štúdia navrhuje aj parkovacie domy. Nepredstavujte si však škatule s autami. „V návrhu sú parkovacie domy s partermi vybavenosti a zelenou strechou. Ich poloha navyše rešpektuje štúdiu, ktorú obstarala mestská časť,“ hovorí Bohumil Kováč. Lenže sú parkovacie domy to jediné, čo má sprevádzať električku? Nebudeme raz vyčítať urbanistom, že nerátali s car-sharingom? „Preto v návrhu dominujú polyfunkčné objekty.“
Napriek tomu, že štúdia vymedzuje veľkú plochu krajinného parku pri Chorvátskom ramene, zmienka o novej výstavbe v okolí električky Petržalčanov vytočila. A to napriek tomu, že štúdia hovorí o maximálne 7-percentnej ploche pre novú výstavbu a minimálne 44-percentách kompaktných plôch zelene, čo je takmer 3,5-násobne väčšia plocha ako Sad Janka Kráľa. K tomu treba pripočítať doplnkovú zeleň komunikácií, verejných priestorov...
Dokopy ide napr. podľa variantu A o cca max. 2240 nových bytov v polyfunkčných domoch, z toho pripadá 950 v rámci súkromného projektu Petržalka City pred Gessayovou ulicou, ktorý už má zmluvu s mestom. Takže sa bavíme o približne max. 1290 nových bytoch na pozemkoch mesta. Obyvateľom sa to zdá stále priveľa. „Pre nás je to horný stav. Zákon za bytový dom považuje taký, v ktorom je viac ako 50 % podielu bývania. Keďže navrhujeme polyfunkčné domy, podiel bývania môže byť aj podstatne nižší ako je číslo 1290,“ objasňuje architekt Kováč. Ozvali sa však už aj odborníci, ktorým sa to zase zdá málo. Územie by totiž nemalo byť stratové. Ani keď ide o územie mesta. Prečo musí priestor na seba zarobiť? Aby sme mali z čoho vytvoriť a udržiavať park. Alebo povieme Dúbravčanom, prispievajte do rozpočtu Bratislavy a my z neho budeme financovať ten obrovský park v Petržalke? Alebo zvýšime dane z nehnuteľností?
Zeleň musí patriť k objektom, ktorých správcovia ju vytvoria a budú udržiavať. „Hovorí sa ´Postav dom, zasaď strom´. My navrhujeme jeden dom a desať stromov,“ hovorí Bohumil Kováč. „Ale platí to aj naopak. Keď zasadíme stromy, musíme postaviť ten jeden dom, aby mal, obrazne povedané, gazda kde bývať.“
Domy by mali mať partery, teda prízemie, kde môžu byť prevádzky obchodnej vybavenosti, služieb, malej kultúry, priestory pre stretávanie sa občanov. Tie vytvoria nové pracovné príležitosti, zisk aj dane, ktoré sa dajú použiť pri údržbe územia. Navyše vznikne priestor pre dnes absentujúce susedstvá. Tie, bohužiaľ, len stromy vytvoriť nedokážu. A napokon oživia aj sídlisko, pretože Petržalka je dnes taká nehostinná aj preto, že chodíme len okolo prízemí s pivničnými oknami alebo po pustnúcich terasách.
Na prerokovaní štúdie padla námietka, že priestorov na prevádzky, obchody, kaviarne, služby, máme dnes na terasách dosť, nepotrebujeme ďalšie. Lenže sami vidíme, že terasy nie sú príťažlivé pre podnikateľov, rozpadávajú sa nám pred očami, rekonštrukcie sú nereálne, pretože neexistuje vlastník. Maximálne ich revitalizujeme. Preto variant B štúdie overuje aj možnosť, ako by zareagoval priestor okolo domov, ak by terasy bolo nutné asanovať a tým vrátiť pod domy zase život. Ale to sme zase pri otázke: Kto to zaplatí?
(in)